SKAUTSKÉ HNUTIE, ktoré sa na území bývalého Československa po prvý raz objavilo v roku 1911, má mimoriadne dramatickú minulosť. A tá neobišla ani Ružomberok.
V administratívnom centre dolného Liptova skauting vznikol v roku 1921, keď sedem študentov, z toho šesť z ružomberského gymnázia, založili prvý skautský oddiel. Hlavnou postavou tohto snaženia bol gymnazista Ladislav Króner.
V roku 1939, počas obdobia Slovenského štátu, však skauting prvý raz zakázali. V Ružomberku sa po 2. svetovej vojne skauting obnovil a na jeho čele znovu stál Ladislav Króner. Avšak už v roku 1950 Ministerstvo vnútra vydalo úradný zákaz ďalšej činnosti tohto hnutia. V roku 1968 skauting opäť ožil. A zborovým vodcom sa stal starý známy Ladislav Króner. Nie však nadlho – tentokrát ústredný výbor KSČ v roku 1970 zakázal skauting na ďalších tridsať rokov.
Tri dni pred koncom roka 1989 bolo skautské hnutie opäť legalizované. V Ružomberku, v bývalom Robotníckom dome, sa v apríli 1990 uskutočnilo zakladajúce skautské stretnutie.
Čím žije ružomberský skauting dnes? To sa dozviete v rozhovore s Jurajom Balážom, vodcom 9. skautského zboru Laca Krónera v Ružomberku:
Akými aktivitami sa môžete pochváliť za uplynulých päť mesiacov tohto roka?
Pol roka už máme prakticky za sebou, a tak toho nie je málo, čo sme stihli urobiť. Popri našej pravidelnej klubovej činnosti, takzvaných družinoviek a krátkych výletov, sme hneď začiatkom roka absolvovali zimný putovný tábor v Nízkych Tatrách s nocľahom na Štefánikovej chate pod Ďumbierom. Spomeniem aj oslavu medzinárodného Dňa sesterstva a mali sme tiež možnosť organizovať prvú časť celoslovenského motivačného kurzu pre roverov (skauti nad 16 rokov) s názvom Porta Survival. V apríli to bola cesta k rakúskym skautom do Viedne, s ktorými máme uzavretú dlhoročnú družbu. A nesmieme tiež zabudnúť na celoslovenský Deň narcisov, počas ktorého ružomberskí skauti vyzbierali rekordnú sumu: približne 25-tisíc korún. Eko-akcia v rámci Dňa Zeme a oslava sv. Juraja – patróna skautov len dopĺňa pestrú mozaiku našej činnosti.
Pred dverami sú letné prázdniny, počas ktorých sa aktivity združení vášho typu výrazne zintenzívňujú. Čo plánujete počas nich?
Letné prázdniny sa už tradične nesú v znamení letných táborov pre skautov i roverov. Letný skautský tábor je totiž vyvrcholením celoročnej skautskej činnosti, nakoľko skautský rok začína v septembri a končí v auguste. Čaká nás však aj ďalšia výzva v podobe expedície do zahraničia. Plánujeme prejsť Plitvické jazerá, ako aj kultúrne pamiatky Chorvátska v okolí Bibinje. So skautmi, ktorí sa expedície nezúčastnia, uskutočníme v tom termíne tradičný pamätný výstup na vrch Ostrô.
To sú, takzvané, veľké akcie. Popri nich sa však určite uskutoční i viacero ďalších, menej masových. Spomeňte aspoň niektoré.
Medzi ne patria plánované výlety či putovné tábory po slovenských horách, ktoré nás v letných mesiacoch čakajú: výlet do Gaderskej doliny, návšteva Harmaneckej jaskyne alebo výlety do Západných Tatier. Koniec letného obdobia bude aj v znamení príprav na otvorenie nového skautského roka a s ním spojený nábor nových členov formou lokálneho happeningu v meste či návštevou základných škôl. Na túto akciu sa dôkladne pripravíme, veď v poslednej dobe, priznávam, máme problém s členskou základňou. Náš zbor má v súčasnosti 73 členov v štyroch oddieloch, z toho je jeden dievčenský. Pravdu povediac, už sme zažili aj lepšie časy. Mladí ľudia majú v dnešnej dobe veľa iných lákadiel, ktorým je niekedy ťažko konkurovať, ale my sa nevzdávame.
Akú podobu majú polená, ktoré sú hádzané pod nohy ružomberského skautského hnutia?
Ako to už vo svete chodí, jedným z najzávažnejších problémov sú, samozrejme, peniaze, ktoré sú potrebné pri akejkoľvek činnosti, od družinových aktivít počnúc až po letné tábory či celoslovenské skautské akcie organizované naším zborom končiac. Ďalším značným problémom je skautská klubovňa. Nájsť vyhovujúce priestory pre naše potreby je veľmi komplikované, nieto ešte za ne platiť nájom. V tomto nám pomáha mesto, ktoré nám poskytuje priestory na činnosť. Tie nám kapacitne postačujú, avšak na prácu s deťmi je potrebná aj voľná hracia plocha či zeleň, na ktorej by sme mohli realizovať aktivity. Preto roz– mýšľame nad zmenou klubovne, ale pochybujem, že sa nájde niekto, kto nám bezplatne alebo za symbolickú cenu dlhodobo poskytne takéto priestory.
