Ovčiarska nedeľa v Múzeu Liptovskej dediny v Pribyline sa začala v poslednú májovú nedeľu veľkým redikom.
Od vstupnej brány sa vybral pestrofarebný sprievod. Na čele kráčali dievčatá v krojoch z folklórneho súboru Liptov, ktoré štrngali zvoncami, za nimi išli chlapci s geletami a salašným riadom, muzikanti, hostia a mnohí návštevníci. Kým sprievod prešiel celým skanzenom až k amfiteátru, zo všetkých kútov trúbili trombitáši na dlhých pastierskych trúbach.
„Signálnymi trúbami kedysi trúbili na salašoch, pastieri si tak dávali rôzne znamenia. Dnes sa už dorozumievajú väčšinou mobilmi,“ prezradila riaditeľka Liptovského múzea Iveta Zuskinová a dodala, že raritná, dlhá trombita je v Ovčiarskom múzeu v Liptovskom Hrádku. Vysvetlila aj slovo redik. „Redik býval na začiatku pastierskej sezóny, keď ľudia vyháňali z dvorov svoje ovce a odovzdávali ich pastierom na celú pastiersku sezónu.“
Pocta bačom a valachom
Prvý program venovaný ovčiarstvu uviedli v pribylinskom skanzene pred pätnástimi rokmi a volal sa V sobotu na Jakuba. Jeho iniciátorkou a organizátorkou všetkých ostatných ročníkov bola Iveta Zuskinová. „Ovčiarske programy sme začínali robiť s poľnohospodárskymi družstvami, pozývali sme bačov, pastierov, ľudových remeselníkov. Prvé programy som robila so známym rezbárom a bačom z Liptovskej Porúbky Petrom Slosiarom. Na jeho počesť býva každoročne rezbárska súťaž O Slosiarov nožík. Pomáhali mi aj iní ovčiari, majstri ľudo-vých remesiel, ktorí už dnes nie sú medzi nami. Na ich počesť sme tento rok prvýkrát pripravili program nazvaný Pocta bačom a valachom.“
Súťaž vo varení halušiek
Tretíkrát sa počas Ovčiarskej nedele uskutočnila Valaská škola. Prvýkrát bola zameraná na pastierske rezbárske umenie, vlani na fujary a tentokrát na píšťalky. „Chystáme sa vydať publikáciu o Valaskej škole, v ktorej zhodnotíme všetky tri ročníky. Finančne ju podporil Žilinský samosprávny kraj,“ prezradila Iveta Zuskinová.
Súčasťou Ovenálií býva už tradične aj súťaž vo varení halušiek. Súťažili družstvá z piatich hornoliptovských obcí aj so starostami. Víťazom sa stalo družstvo z Liptovskej Porúbky na čele so starostom Mariánom Sklenárom. Ale výborné halušky navarili všetky družstvá a návštevníci sa len tak zalizovali. Po súťaži bola totiž verejná degustácia.
Z Pribyliny súťažili až dve družstvá. Jedno reprezentovalo obec a druhé miestne roľnícke družstvo. Jeho členmi boli aj hostia z Nových Zámkov. Halušky varili už od skorého rána a ponúkali ich za dobrovoľný príspevok návštevníkom. Peniaze, ktoré takýmto spôsobom získali, takmer štyritisíc korún, venovali na opravu historického organu v kostole Panny Márie v pribylinskom skanzene.
Nechýbal syr ani žinčica
Súťažilo sa aj o najlepšie bačovské a mliekarenske výrobky – hrudkový syr, žinčicu a syrové špeciality. Odborná porota skonštatovala, že všetky výrobky boli kvalitné a chutné. Ocenenia takmer vo všetkých kategóriách získalo ovčiarske družstvo Lúžňan z Liptovskej Lúžnej, výborne obstálo aj Poľnohospodárske družstvo z Liptovských Revúc.
Na ovčiarskych špecialitách, ktoré predávali v stánkoch, si pochutili aj návštevníci. Mohli si vybrať aj z bohatej ponuky remeselníckych výrobkov. V skanzene vládla výborná nálada, vyhrávali muzikanti na píšťalkách, fujarách aj gajdách. Na pódiu tancovali valaské a iné tance členovia folklórneho súboru Liptov. Svoje vystúpenie zakončili známym tancom z bálu liptovských remeselníkov.
Počas Ovčiarskej nedele prezentovali aj knihu Ovčiarstvo na Slovensku, ktorej autorom je Ján Keresteš a kolektív. Jednu z kapitol o histórii ovčiarstva do nej napísala Iveta Zuskinová.
Výstava čuvačov
Ovčiarskej nedeli predchádzala v sobotu medzinárodná výstava ovčiarskych psov - čuvačov. V skanzene ich bolo neúrekom - viac ako šesťdesiat. Zúčastnili sa na nej vystavovatelia zo štyroch krajín. V pribylinskom skanzene sa výstava konala druhýkrát a bola zároveň 39. ročníkom memoriálu profesora Antonína Hrúzu. Všetky biele karpatské pastierske psy, napríklad maďarský kuvas či poľský podhalanský pastiersky pes, kedysi patrili do jednej skupiny horských pastierskych psov. Jednotlivé plemená sa začali vydeľovať až koncom 19. storočia. O vznik slovenského čuvača sa zaslúžil predovšetkým profesor Vysokej školy veterinárnej v Brne Antonín Hrúza, ktorého úsilie vyvrcholilo medzinárodným uznaním plemena slovenský čuvač v roku 1965.
Autor: BEA