Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Boli v ponorke a prešli popri zóne, kde sa strieľa bez vyzvania

web_miro.jpg

KALININGRADSKÁ AUTONÓMNA OBLASŤ je súčasťou Ruska, ale nemá s ním spoločnú hranicu. Žije v nej asi milión obyvateľov. Zo západu je obklopená Baltským morom, na juhu hraničí s Poľskom, na severovýchode s Litvou. Preskúmať sa ju vybralo päť odvážlivcov na bicykloch.

Až do roku 1991 mali cudzinci do Kaliningradskej oblasti vstup zakázaný a občania bývalého Sovietskeho zväzu museli mať zvláštne povolenie. V súčasnosti ju síce cudzinci navštíviť môžu, ale musia mať víza, pozývací list a potvrdenia o zaplatení nocľahu od miestnych „gubernátorov.“ Miro Krajčuška, pravidelný účastník a organizátor dobrodružných expedícií na „divoký východ“, využil svoje bohaté skúsenosti a potrebné papiere vybavil. A tak sa v posledný aprílový deň vybral spolu s Radom Filipkom, Stanom Liškom, Tiborom Sabakom a Robom Kubíkom do Kaliningradu. „Chceli sme ísť do prvomájového sprievodu, ale žiadny sa nekonal,“ prezradil Miro, ktorý bol aj šoférom expedície. Autom prešli celé Poľsko, čo im trvalo sedemnásť hodín. Na poľsko-ruských hraniciach ho odparkovali a ďalej už išli na bicykloch. Na jednom viala slovenská zástava. „Na týchto akciách sa mi páči, že ideme na blink. Žiadna cestovka, nič nemáme dopredu pripravené, nechodíme tam, kam bežní turisti. Nevieme, čo nás čaká, kde budeme spať,“ povedal Stano, prezývaný Jogi a Rado dodal: „Nie je to cyklistická, ale skôr poznávacia akcia na bicykloch. Keďže nevieme, do čoho ideme, musíme sa spoliehať sami na seba a byť dobrá partia.“
Určite sú dobrá partia a zohratý tím, lebo na bicykloch už prešli Ukrajinu, Moldavsko, Bielorusko, Rumunsko a iné krajiny. Majú svoje zaužívané zvyky a rituály. V prvý deň má napríklad vždy niekto „forsáž“. To znamená, že je nezadržateľný a treba ho chytať ako zajaca. Obľúbeným nápojom na expedí-ciách bola gergemíza – vodka zmiešaná so salkom. Tentoraz sa však neosvedčila, a tak ju vyradili zo svojho nápojového lístka.

Chlebové pivo
Prvú noc prespali v spacákoch pri jazere, v ktorom plávali vydry a ráno sa vybrali do Kaliningradu. „Cesty boli úzke ako u nás do Iľanova a samý džíp. Je tam asi najväčšia koncentrácia lexusov (džípov) na meter štvorcový. Kaliningrad je mesto veľké asi ako Bratislava. Je v ňom most a na ňom zámky od výmyslu sveta. Sú na nich vygravírované mená mladomanželov. Zavesia zámok na zábradlie, zamknú, sľúbia si lásku až do smrti a kľúč hodia do rieky. Ktovie, koľko ľudí by tie zámky pri rozvode prepiľovalo,“ zauvažoval Miro. V Kaliningrade ho najviac šokovali obrovské kontrasty medzi vidiekom a mestom a pribité plastové okná na starej drevenici. Rada šokovalo, že takmer všetky autá mali tmavé fólie na oknách a Tibora polievka za 120 korún. Tak si dal radšej pivo za šesťdesiat. Ceny prekvapili aj Stana. „Niektoré potraviny sú tam ešte drahšie ako u nás. Ale v obchodoch majú taký veľký výber piva, aký som ešte nevidel. Hádam aj šesťdesiat druhov, medzi nimi aj slovenské. Zistili sme, prečo. Ak chcú predávať tvrdý alkohol, napríklad vodku, musia zaplatiť 85-tisíc rubľov za licenciu na tri roky. Rubeľ má približne takú istú hodnotu ako naša koruna. Ale pivo tam za tvrdý alkohol nepovažujú, a tak nemusia zaň platiť. Zvláštne je, že nezálohujú žiadne sklenené fľaše, ani pivové. Takže sa povaľujú všade.“
Typickým nápojom v Rusku je kvas. Je to kvasený chlieb alebo chlebové pivo. Neobsahuje však alkohol a chutí podobne ako kofola. Čapujú ho na uliciach rovno z veľkých cisterien.

Penzión u sušenej tresky
Z mesta Kaliningrad smerovali Slováci na bicykloch na juh do mesta Baltijsk, kde je veľká ponorková základňa. „Pred mestom boli rampy a tri statné ženy v maskáčoch. Vysvetlili nám, že mesto je pre cudzincov zatvorené. Bolo nám jasné, že ich nepresvedčíme. Tak sme prešli popri vojenskom pásme, kde sa strieľa bez vyzvania a vydali sa popri pobreží do Kuržskej kosy. Cestou sme nadviazali družbu s domá-cimi. Urobili nám perfektnú večeru, všetci sme po dlhšom čase spali na posteliach a čo bolo najlepšie - absolvovali sme klasickú ruskú baňu aj s metličkami. Baňa je vlastne sauna. Keďže tam nemajú teplú vodu, bojlery či prietokové ohrievače, pri každom dome majú baňu. Raz za týždeň v nej zakúria, urobia hygienu aj tam perú. Mali sme šťastie, že sme prišli práve v sobotu, keď sa domáci kúpali,“ opísal jeden z najkrajších zážitkov Rado Filipko a pokračoval: „Cestou na Kuržskú kosu sme sa vylodili na piesočnatej pláži. Nazvali sme ju Omaha bíč. Napriek tomu, že more bolo studené, kúpali sa v ňom traja ľudia: veterán z Afga-nistanu, policajt a Miro. Bola tam taká plážová krčma na ko-loch, kde sme chceli prespať. Ale keď nám jeden širokokrký Rus povedal, že sa môže stať, že do rána vyhorí, radšej sme prespali na piesku na pláži. Ľudia tam hľadajú jantár, ale asi ho už vyzbierali, lebo sme žiaden nenašli." Ďalšiu noc strávili v penzióne u suchej tresky. Nazvali ho tak preto, lebo na okne naozaj visela sušená treska. „Všetci piati sme spali v miestnosti asi 4x3 metre, kde bol prach, pavučiny a len tri postele, takže dvaja spali na zemi. Ja som spal na posteli, ale bol to horor," zaspomínal Miro a vysvetlil, prečo: „Na stene nad posteľou bol totiž pribitý koberec. Bola to hádam vzorka všetkých chrobákov, ktoré existujú. Keby koberec povolil a spadol, do rána by zo mňa bola asi len vybielená kostra. Doteraz sa akosi škriabem (smiech). Zastavili sme sa v jednej dedine na pošte a v banke. Sídlili v polorozpadnutých budovách, na prízemí sa povaľovali rozbité fľaše. Ale na pobreží sú aj luxusné hotely. Medzi Baltijskom a Kuržskou kosou chcú vraj stavať druhé Las Vegas.“

V ponorke
Z Omaha bíč sa naši cestovatelia vrátili opäť do Kaliningradu a ocitli sa vo vojenskej ponorke. Aktívne slúžila do roku 1989, teraz je v nej múzeum. Je dlhá asi 90 metrov, odniesla až 20 torpéd a jej posádku tvorilo 80 ľudí. Je v nej archív, fotografie a informácie o haváriách všetkých ruských ponoriek. Sú na nej aj fragmenty z ponorky Kursk, ktorej havária v roku 2000 si vyžiadala 118 mŕtvych. „V ponorke boli veľmi stiesnené priestory, málo miesta, úzke chodby, veľa hadíc, ventilov, čidiel. Je tam totálne využitý priestor, každý centimeter. Jedáleň napríklad slúžila aj ako operačná sála. Priamo na jedálenskom stole v prípade potreby aj operovali. Zaujímavé je, že sme na celej ponorke videli iba jednu toaletu pre celú 80-člennú posádku,“ povedal Stano. Spýtali sme sa, či je Lenin v Rusku ešte stále živý. „Je. V každom meste, kde sme sa zastavili, boli jeho sochy. Práve ich leštili a natierali striebrenkou, obrubníky bielym vápnom. Deviateho mája boli totiž oslavy oslobodenia. Je to pre nich veľký sviatok. Celý týždeň premietali vojenské filmy, boli vojenské prehliadky. Videli sme starčekov v uniformách s medai-lami na hrudi, ktorých priviezli na džípoch a mercedesoch ich vnuci,“ porozprávali cestovatelia a pridali zopár ďalších postrehov. „Územie Kaliningradu patrilo kedysi Rusku, potom Prusku a Nemecku. Kaliningrad sa volal Koningsberg. Po 2. svetovej vojne Nemcov vyhnali. Zostali po nich pekné domy z červených tehál. Nasťahovali do nich Rusov z rôznych oblastí, ktorí ich poprerábali podľa svojho. Nemci chodievajú do Kaliningradu na dovolenky a ukazujú svojim vnukom, kde sa narodili a žili ich predkovia. Sú tam hotely špecializované vyslovene na nemeckú klientelu. Pokiaľ ide o životnú úroveň, sú tam obrovské rozdiely medzi bohatými a chudob-nými, stredná vrstva akoby neexistovala. Materský príspevok je tri eurá mesačne, priemerný dôchodok sto dolárov. Ťažko sa dá z toho vyžiť, keď mlieko stojí 40 korún. Ale benzín je lacný, liter stojí asi dvadsať korún. Všetko tam prepočítavajú na doláre, volajú ich baksy." Všetci sa zhodli na tom, že je to krásna krajina, ale kto tam chce ísť, musí sa ozbrojiť obrovskou trpezlivosťou a vedieť dobre po rusky. „A hlavne tam nesmieš rozmýšľať naším spôsobom. Ja sa chodím na východ nabíjať energiou, lebo Rusi veľmi veľa vydržia. Ale jeden mladý Kaliningradčan povedal, že sa nedá na nich nakladať do nekonečna a že rok 1917 ešte príde,“ zakončil rozprávanie Miro. Z Kaliningradu si všetci priniesli veľa spomienok, niektorí matriošky, sušené ryby či naštiepené rebro. Heslo expedície znelo: pulka, borka, morka. Čo to znamená, vedia len oni.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Home (ale aj) Office
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Zelená Bratislava
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  10. Záujem o akcie Pilulky prekonal naše očakávania
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Ruža zmeny
  5. Úpravy automobilov pre ZŤP
  6. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  7. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  10. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 27 904
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 22 604
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 149
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 915
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 843
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 739
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 741
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 124
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 949
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 611
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Rozbehnutý Tatran pozastavila až pandémia

Po výborne rozbehnutej 10-zápasovej futbalovej bilancii bez prehry pre druholigový MFK Tatran Liptovský Mikuláš mu dočasnú stopku vystavila koronavírusová pandémia.

Je otázne či Tatran v tohto sezónnej jesennej časti ešte zažije ligovú atmosféru.

Chladiarenské rúry sú už položené na svojom mieste

Rozsiahla rekonštrukcia ľadovej plochy bude čoskoro hotová.

Chladiarenské rúry sú už na svojom mieste.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odznejú v LIVE diskusii už v stredu o 9. hodine na FB Žilina na Facebooku.

GRAFY: Ako sa vyvíja pandémia na Liptove

Rekordný prírastok zaznamenal v nedeľu okres Ružomberok.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

V Nitre pribudli hospitalizovaní aj mŕtvi. Ohniská na Borovej stráži polícia

Viac ako dve tretiny reprofilizovaných lôžok pre COVID pacientov sú obsadené. Vytvoria ďalšie.

Nedeľný rekord. V Trenčianskom kraji pribudlo 104 pozitívne testovaných

Laboratóriá na Slovensku otestovali 5 025 vzoriek, celkový počet pozitívnych bol 860.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Už ste čítali?