Hokejista podpísal s extraligistom z Liptovského Mikuláša dvojročnú zmluvu.
Hoci do štartu nového ročníka slovenskej extraligy zostáva ešte pekných pár týždňov, funkcionári Mestského hokejového klubu 32 v Liptovskom Mikuláši v uplynulom období nezaváhali. Do kádra pribudlo osem nových hráčov, o ktorých sme vás podrobnejšie informovali v uplynulom vydaní. Sedem z nich už malo podpísanú zmluvu s liptovským extraligistom.
Jediným, ktorý ešte pod zmluvu nedal svoj podpis, bol útočník Juraj Halaj, ktorý je zatiaľ poslednou novou akvizíciou v kádri Mikulášanov. Od minulého piatku však už ani tento fakt nie je skutočnosťou. J. Halaj podpísal so svojím rodným klubom zmluvu na liptovskomikulášskej radnici pod dohľadom primátora Jána Blcháča. Hokejový klub zastupoval predseda predstavenstva Vladimír Poliak a člen predstavenstva a riaditeľ Ľubomír Bubniak.
Staronovej tváre v kabíne Liptovského Mikuláša sme sa opýtali nielen na podrobnosti prebiehajúcej prípravy, ale aj ciele mančaftu, v ktorom bude patriť k najskúsenejším v nadchádzajúcej sezóne.
Juraj, ako došlo k vášmu prestupu do Liptovského Mikuláša?
-Netajím, že som chcel odísť z Popradu, v ktorom som pôsobil štyri sezóny. Oslovili ma funkcionári mikulášskeho klubu, ktorí dávajú dokopy mančaft na novú sezónu. Po rokovaniach som sa rozhodol, že sa vrátim do Liptovského Mikuláša. Som rád, že budem pôsobiť v klube, v ktorom som hokejovo vyrastal.
Od vášho odchodu z Liptovského Mikuláša už ubehol nejaký ten rôčik. Tri sezóny ste hrali v bratislavskom Slovane, štyri v spomínanom Poprade. V kabíne Liptákov, logicky, nezostal kameň na kameni. Koľkých hráčov ste poznali?
-Z pôsobenia v Poprade sa poznám s Kumstátom a Tomašekom. Z mojej generácie to je Jano Cibuľa a Peťo Lištiak, s ktorými som hrával v Liptovskom Mikuláši. Poznal som aj niektorých mladých hráčov, ale priznám sa, že nie všetkých. Teraz to už je úplne v pohode, sme dobrý kolektív, na tréningoch často nechýba ani zábava.
Fanúšikovia najpopulárnejšieho športu v meste určite vedia, že sa dobre poznáte aj s asistentom trénera Mojmíra Trličíka Pavlom Paukovčekom. Máte teda počas tréningov aspoň malú protekciu?
-Určite nie. Je pravda, že s Paľom sa poznáme aj roky, na druhej strane, netreba zabúdať na to, že sme profesionáli. Pre mňa je tréner autoritou, ktorú bezvýhradne rešpektujem. To, že sme kamaráti a dlho sa poznáme na veci nič nemení. Mimochodom, aj v Slovane a v Poprade ma trénovali tréneri, s ktorými som predtým hrával. Veľmi dobre však vychádzam aj s hlavným trénerom M. Trličíkom.
Letná príprava je v tomto období v plnom prúde. Ako sa vám pozdáva pod jeho vedením?
-Je veľmi náročná, ale na druhej strane musím povedať, že oproti predchádzajúcim aj veľmi pestrá. Napríklad, v Poprade kládli veľký dôraz na objemy, veľa sa posilňovalo pomocou činiek. Tu činky tak nepropagujú, ale telo a kondíciu posilňujeme pestrejšími, ale náročnými cvikmi. Beháme v piesku, cvičíme s fit loptami, často hráme squash a hokejbal. Verím, že kvalitná príprava sa odzrkadlí aj na čo najlepších výsledkoch v súťaži.
Tie od hráčov očakávajú
nielen fanúšikovia, ale aj funkcionári. S akým umiestnením budete spokojný vy osobne?
-Tak, ako vyhlásili funkcionári, našim jednoznačným cieľom musí byť postup do play-off. Pre ten urobíme všetko, čo bude v našich silách. Ja som v žiadnom klube v živote nehral baráž či o udržanie sa v súťaži a zažiť to určite nechcem ani v rodnom klube.
Najmä na začiatku roka mikulášske tribúny zívali prázdnotou. Aj návrat fanúšikov do hľadiska bude v novej sezóne jednou z priorít klubu. Ako sa na to pozeráte vy?
-Jednoznačne chceme hrať hokej, ktorý priláka divákov do hľadiska. Spomínam si, že v Liptovskom Mikuláši bola vždy výborná atmosféra, aj keď som sa na jeho ľade predstavil v drese súpera. Verím, že nám fanúšikovia budú držať palce počas celej sezóny a že ich nesklameme. Urobíme preto všetko, čo bude v našich silách.
