Minister obrany Jaroslav Baška vyznamenal ukrajinského bojovníka o Liptov počas druhej svetovej vojny Dimitra Lukača.
Na oficiálnej návšteve Ukrajiny, ktorá sa uskutočnila v Užhorode koncom mája, minister ob– rany Jaroslav Baška so svojím rezortným partnerom Jurijom Jechanurovom hovoril nielen o prehĺbení dvojstrannej vojenskej spolupráce a pomoci slovenskej strany, ktorá má Ukrajine napomôcť v jej euroatlantických ambíciách. Náš minister taktiež vyznamenal päticu bojovníkov z druhej svetovej vojny a piatich dôstojníkov, ktorí so slovenskými vojakmi pôsobili vo vojen-ských misiách alebo na medzinárodných cvičeniach.
„Veru, polovicou Slovenska som sa prebojoval a zranilo ma až počas bojov o Liptovský Mikuláš,“ spomenul Dimiter Vasilievič Lukač, jeden z ocenených. „1. československý armádny zbor, 3. brigáda štábneho kapitána Moravca - čatár pechoty,“ zadefinuje svoje pôsobenie muž, ktorého po obsadení bývalej československej Podkarpatskej Rusi Maďarmi zverbovali najskôr do fašistickej armády admirála Hortyho. „Nie, nie, ja som nemohol bojovať proti Slovanom. 17. júna 1944 sme spolu so zakarpatskými Slovákmi Jozefom Salagom a Štefanom Hrudnákom prebehli k Červenej armáde.“ Čatár Lukač bojoval o Duklu aj o východoslovenské mestá, až kým ho v krutých bojoch o Liptovský Mikuláš nazasiahli črepiny mínometného granátu.
„Mal som ťažký otras mozgu a ľavú ruku mám dodnes čiastočne imobilnú,“ poznamená tento predseda Zakarpatskej organizácie účastníkov vojny, ktorý žije v mestečku Djačevo. V posledných dňoch vojny napokon dorazil do Prahy. Vzápätí ho presunuli do Frídku Místku a napokon demobilizoval v Uherskom Hradišti. Dimiter Lukač, ktorý sa popri iných vyznamenaniach dnes môže hrdiť už aj slovenským Odznakom vojnového veterána, si na Slovensko spomína len v tom najlepšom, hoci nezabúda na stovky svojich kamarátov, ktorí padli aj v boji o Liptovský Mikuláš.
Aj D. Lukačovi pritom patrili slová ministra Jaroslava Bašku, ktorý zdôraznil, že NATO už nie je to, čo bývalo. Že už to nie je nepriateľská organizácia, ale zoskupenie, aj vďaka ktorému je v Európe bezpečnejšie a vďaka tomuto bezpečiu aj na Slovensku investuje zahraničný kapitál a rastie sociálny status obyvateľov. Na Ukrajine totiž integračné ambície do aliancie nateraz podporuje iba pätina obyvateľov. Slovenská republika, ktorej veľvyslanectvo v Kyjeve je dnes aj kontaktnou ambasádou celého NATO, sa snaží v spolupráci s ukrajinskými organizáciami prispieť k zmene tohto stavu. Dá sa to v podstate iba informáciami. Aj preto sa obaja ministri obrany na pôde Užhorodskej národnej univerzity zúčastnili na konferencii
„Do európskych štruktúr cez NATO podľa príkladu Slovenskej republiky.“ Spoločne tu otvorili aj Informačné centrum NATO. Konferencia aj otvorenie centra sa realizovali s podporou slovenskej ambasády v Kyjeve a Ministerstva obrany SR.
