JE MLADÁ, SYMPATICKÁ a rozhodne jej nechýba zmysel pre humor. Považuje sa za naivnú, pretože verí v jednu veľkú lásku na celý život. Ale inak o láske (v súvislosti so sebou) veľmi rozprávať nechce.
Práca redaktorky šoubiznisu v známom spoločenskom týždenníku ju stále baví. „Až natoľko, že ju človek robí od rána do večera, cez víkendy a, samozrejme, za málo peňazí,“ smeje sa. Stretáva sa so známymi osobnosťami, píše o nich. Často vraj pri oscarovom soundtracku z filmu Posledný Mohykán. S mamou sa odjakživa rozpráva aj o „zakázaných ve- ciach“ a veľmi rada sa vracia domov, do Hlohovca. Martina Solčanská. Vlani v júni pokrstila svoj debutový, pôvodný slovenský dievčenský román Aprílové dievča. Krstilo sa zmrzlinou a krstná mama bola herečka Bibiana Ondrejková. Lebo Biba sa volá hlavná hrdinka jej románu a so svojou veľkou láskou Andrejom sa Biba zoznámila vďaka zmrzline.
Takmer do roka a do dňa prišiel na knižný trh Očistec bláznov. Voľné pokračovanie úspešného Aprílového dievčaťa – Martina Solčanská nedávno v čitateľskej ankete časopisu Knižná revue získala prvé miesto v kategórii Debut roka 2007. Zaujala šokujúco úprimným a priamym jazykom. A ten je charakteristický aj pre Očistec bláznov. Zaláskovaní pubertiaci Biba a Andrej dospeli a žijú svoje životy, každý inak a každý inde. Myslíte, že sa stretnú? Chceli by ste, aby sa stretli a aby sa potvrdilo ono známe, stará láska nehrdzavie? V rozhovore nám Martina Solčanská čo-to prezradí. Očistec bláznov vás načisto pohltí a knihu nepustíte, až kým nedočítate poslednú vetu. Pokrstil ju Tomáš Maštalír.
Aprílové dievča nám teda vyrástlo. V Očistci bláznov Biba je dospelá žena, matka, manželka... Môžeme sa tešiť na nový ženský román?
Ja dúfam, že sa tešíte. Ale naozaj nerada škatuľkujem. Bibiána má síce dvadsaťštyri rokov, ale, ako aj ona sama priznáva, stále sa správa nerozumne, nevie, čo má hovoriť, ako bojovať proti nespravodlivosti sveta. A keď sa opätovne zjaví Andrej Princ, všetky predsavzatia idú bokom. Tak sa predsa dospelá žena nespráva. Alebo áno?
Ale áno, niektoré dospelé ženy sa tak správajú.... Prechod z prostredia tínedžerov a obdobia dospievania, ktoré si zažila, do manželského života, ktorý zatiaľ z vlastnej skúsenosti nepoznáš, nebol pre teba problémom? Zapracovala fantázia, alebo si odpozorovala zo života?
Aj jedno, aj druhé. Poobzerala som sa po svojej rodine a keďže mám tej fantázie naozaj dostatok, nebol problém vymýšľať si. Jediný problém som videla v komunikácii matky s deťmi. Ako sa mama rozpráva s deťmi? Nechcela som maznanie či zdrobneniny, taktiež som vedela, že dieťa nerozpráva príliš rozumne a v súvetiach. Šla som vlakom, mala som v kupé rodinku a načúvala som. Škôlkar každú vetu začne ja...
Takže ako sa mama rozpráva s deťmi? Bibina dcéra Lenka má v tvojej novej knihe deväť rokov. O čom si sa rozprávala s mamou, keď si mala deväť-desať?
Ja som mala s mamou vždy otvorený vzťah, viac kamarátsky ako rodičovský. Zistila som to až na základe reakcií okolia. Šuškali sme so spolužiačkami o zakázaných veciach, ja som niečo povedala o menštruácii a ony hneď – odkiaľ to máš? Od mamy. Tebe mama také povedala? Kto iný by mi to mal povedať, ak nie moja mama?
Hm... predchádzajúcu odpoveď si začala ja... Ale poďme ďalej, o čom sa s mamou rozprávate teraz?
(Smiech.) Presne o tom istom, o zakázaných veciach. Aj pred dvoma rokmi som zažila podobnú situáciu. Povedala som mame, že uvažujem o jednom mužovi a o „zakázaných veciach“ a mama mykla plecom, že áno, nech to urobím a nech je pokoj. Prítomnej kamarátke skoro oči z jamôk vyliezli, že ona by v živote niečo také mame nepovedala.
Čo ťa mama naučila a čo nie?
Naučila ma veľkej poriadkumilovnosti, neustále mám tendenciu niečo čistiť, drhnúť, umývať. Odpozerala som od nej veľký zmysel pre humor a rovnako vtipný postoj k životu, pretože inak by sa človek zbláznil. A nenaučila ma bojovať proti hlupákom, intrigám a podrazom, ale to sa, žiaľ, naučiť ani nedá.
Máš súrodencov? Aký je váš vzťah?
Mám dvoch súrodencov. Brat Lukáš je mladší o šesť rokov a sestra Alexandra o deväť. Vďaka týmto veľkým vekovým rozdielom náš vzťah nie je práve „najsúrodeneckejší“, naj– mä pri sestre. Stále hovorím, že som si vychovala sestru, mala som ju na starosti už od plienok. Ona sama priznáva, že má predo mnou väčší rešpekt ako pred mamou. Takže naozaj to nie je ideálne, nerobte to svojim deťom!
Keď sa to tak vezme, pár rokov si bola jedináčikom. Čo si myslíš o jedináčikoch?
Podľa mňa existujú dve kategórie jedináčikov. Prehnane rozmaznaní, nevedia sa zaradiť do kolektívu a myslia si, že sa všetci budú krútiť okolo nich. Alebo sú zas prehnane samostatní, veľmi skoro dospeli, pretože im chýbal niekto v ich veku priamo u nich doma a častokrát museli byť odkázaní len sami na seba. Šesť rokov som bola jedináčik a mám pocit, že čiastočne patrím do druhej kategórie.
Rada sa vraciaš domov?
Veľmi rada. Chodím domov takmer každý víkend, už len z toho dôvodu, že potrebujem vyprať. (Smiech.) A z Bratislavy do Hlohovca to rozhodne nie je ďaleko.
Sex... patrí k životu... a k láske, samozrejme! (Alebo láska k sexu?) Je aj v tvojej knihe. Vzrušujúci aj nežný, niekoho možno pohorší. Z nejakého prieskumu vyplynulo, že viac ako 90 percent mužov ženu, s ktorou má sex, miluje. Veríš tomu?
Snažím sa veriť a bola by som rada, aby to bolo sto percent aj u druhého pohlavia. Neuznávam sex bez lásky. Mám kamarátky, ktoré s tým nemajú problém, ale ja áno. Nerozumiem tomu, snažím sa im vysvetliť svoj postoj, ony mne ten svoj. Stále sa nevieme dohodnúť...
Aký je tvoj názor na ženy, ktoré sa vyspia s manželmi alebo priateľmi svojich kamarátok?
Jednoznačne ich odsudzujem. To sa kamarátkam nerobí.
Máš na priateľstvo, na svoje kamarátky nejaké kritériá?
Ťažko hovoriť o kritériách, ale asi by mali byť ku mne úprimné, nič viac od nich nechcem. A pri vznikaní kamarátstiev je to asi ako pri partnerstve, jednoducho tam musí byť chémia, musíte si sadnúť. Moje najlepšie priateľstvá vznikli v neskoršom veku. Možno je to tým, že som vedela, čo chcem.
Veríš na náhody, náhodné stretnutia?
Áno, verím. Ale nepoviem si hneď – uf, to je náhoda. Až po čase zistím, že by som nikdy neuverila, že by sa mi niečo také mohlo stať. Dejú sa také milé veci. V januári som robila rozhovor s jedným mladým českým hercom, pred mesiacom sa mi ozvalo dievča z Moravskej Třebovej, začali sme si spolu e-mailovať a náhodou sme zistili, že mládenec býva v tom istom činžiaku ako jej otec v Prahe a je výborný kamarát s jej sesternicou. Na herca som nedávno narazila, povedala som mu to a smiali sme sa, aký je ten svet malý.
A veríš tomu, že žena, ak niekoho naozaj milovala a ten odišiel, môže sa vzápätí znovu zamilovať do iného?
- Ja som fakt taká naivná a blbá, že verím na jednu veľkú lásku na celý život.
A ešte... veríš, že je možné znova sa zamilovať do niekoho, koho sme už raz milovali?
- Áno, opakujem, jedna veľká láska na celý život.
Dosť už o láske. Ak niekomu chýba, nech si prečíta tvoju knižku. Teraz niečo na telo - hrabeš sa v cudzích mobiloch?
Myslím, že len v maminom. Keď jej mám napísať esemesku, vyhovára sa, že na to nevidí. (Smiech.)
V našom prvom rozhovore si sa okrem iného zmienila, že podľa svojich prognóz by si mala mať už troch Oscarov, jedného aj za sfilmované Aprílové dievča. Pri čítaní tvojho Očistca bláznov som mala „filmový“ pocit. Príbeh sa mi doslova premietal pred očami. Keby naozaj došlo k sfilmovaniu, koho by si chcela mať v hlavných úlohách?
Ja to mám v hlave celé sfilmované. Bojovala som s editorkou, ktorá mala, napríklad, pri jednej napätej scéne pocit, že Andrej sa má pozerať do zeme, kým ja mám v hlave desať rokov predstavu, že sa má pozerať pred seba. Na Aprílové dievča budeme musieť robiť konkurz, pokiaľ ide o Očistec, som presvedčená, že Bibine pocity by som zahrala len ja! (Smiech.) Kandidátom číslo jedna na Andreja je momentálne najnovší Batman, Christian Bale. Zvyšné úlohy obsadzujem kamarátmi. Petra Nagyová-Džerengová sa nedávno prihlásila, že by chcela hrať Andrejovu mamu, len či nie je na to už pristará. Ubezpečila som ju, že nie a že na Andrejovho otca mám vyhliadnutého Jozefa Vajdu. Podľa mňa budú chutný párik.
Ozaj, prečo názov Očistec bláznov? Niežeby nesedel, ale ako si naň prišla?
Vedela som, že chcem metaforu. Niečo, čo zaujme, nad čím bude každý premýšľať, čo to znamená. Hrala som sa so slovíčkami – láska, návrat, blázon, šialený, Princ... a zrazu bum, bol piatok večer a Očistec bláznov bol na svete. Uznávam, že je to naozaj ťažký názov, aj sa to ťažko vyslovuje a myslím, že čitateľ ho pochopí až po prečítaní poslednej kapitoly.
Už len jedna otázka. Čo myslíš, čistia si piráti zuby?
Myslím, že nie. Pravdepodobne si raz za čas vypláchnu ústa slanou vodou, keď pocítia v ús– tach divnú pachuť.
