„DO LIPTOVSKEHO PETRA sme sa prisťahovali pred niekoľkými rokmi. Sme radi, že máme starostku, ale je pravda, že sa nezúčastňujeme na akciách, ktoré obecný úrad organizuje. Žijeme si svoj život v bytovke,“ skonštatovala jedna z obyvateliek obce.
Svojou výpoveďou potvrdila slová starostky Liptovského Petra Anny Papajovej, že v obci cítiť, kto je pôvodným obyvateľom a kto prisťahovalcom: „Poznať, že v obci je veľa prisťahovalcov z celého Slovenska. Pôvodná dedina a ľudia v nej sú starí Petrania hrdí na svoju obec, potrpia si na dedinu, ale aj na sídlisku žijú ľudia, ktorých zaujíma život v obci a majú záujem o jej rozvoj. Tí ľudia, ktorí v dedine vyrastali od malička, majú k nej však iný vzťah. Najviac ľudí pribudlo v 70. a 80. rokoch, keď sa postavili bytovky. Na druhej strane, je pravda, že ak by nevzniklo sídlisko, v obci by bolo málo ľudí.“
Bývame v domoch i bytoch
V obci žije tisíctristo osemdesiat ľudí, podľa odhadu starostky, z toho je asi dvesto detí do pätnásť rokov. Najmenší navštevujú materskú školu v obci, starší chodia do základných škôl v Liptovskom Hrádku. Pôvodne materskej škole patrili dve budovy. Pretože počet detí z roka na rok klesá, rozhodli sa Petrania prebudovať jednu budovu na nájomnú bytovku. „Vlani sme začali s prestavbou na päť nájomných bytov z financií Štátneho fondu rozvoja bývania. V súčasnosti sú v štádiu pred dokončením. Predpokladám, že najneskôr v septembri bude kolaudácia. Na budúci rok by sme chceli skúsiť cez Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja podať žiadosť na dvanásťbytovku. Mala by vyrásť na ploche vedľa novinového stánku. Okrem toho pripravujeme veľkú rekonštrukciu autobusových zastávok, ktoré sú pri štátnej ceste. V tomto úseku by sa cesta mala rozšíriť ešte o jeden jazdný pruh, aby najmä ráno nevznikali životunebezpečné situácie. Dúfam, že sa nám rekonštrukcia podarí teraz v lete."
Jedno končí, druhé vzniká
Ako vraj futbal v Liptovskom Petre zanikol, ihrisko pri Belej postupne schátralo. Nikto sa oň nestaral. Možno je obyvateľom Liptovského Petra trochu od ruky, a tak pomýšľajú na nové. Dostupnejšie v centre obce. „Malo by byť umiestnené na sídlisku v západnej časti obce smerom k diaľnici. Dosť blízko na to, aby bolo na očiach a dosť ďaleko, aby hluk na ňom neobťažoval obyvateľov sídliska,“ doplnila A. Papajová. „Dostali sme naň milión dvestotisíc korún od úradu vlády. Pôjde o multifunkčné ihrisko, na ktorom sa bude hrať futbal, volejbal i basketbal. Bude mať umelý trávnik a bude oplotené. Prečo práve ihrisko? Zdalo sa nám dosť výhodné a zaujímavé, keď dostaneme vyše milióna dotáciu a my ako obec ideme do projektu s maximálne päťstotisícovým vkladom z obecného rozpočtu.“ Ihrisko by malo pritiahnuť k športu najmä deti, ale určite na ňom budú „naháňať“ kondíciu aj muži – členovia petranského stolnotenisového oddielu, ktorí hrajú v 6. lige. Alebo hasiči a všetci záujemcovia o šport. V dobrovoľnom hasičskom zbore je totiž mnoho aktívnych hasičov a v čase, keď Liptovský Hrádok potreboval pomoc pri dvoch veľkých požia- roch, boli schopní sa rýchlo zaktivizovať a medzi prvými hasili. Je z nich stabilná, zohratá partia. Dobrou partiou je, podľa starostkiných slov, aj niekoľko nadšencov z Automotoklubu Liptovský Peter, ktorí pripravujú každoročne na motokrosovej trati Peterské brehy - Kaleník voľný pretek – motocross. Návštevnosť týchto podujatí je tradične veľká a preteky si získali dobré meno nielen na Slovensku.
Troje potravín, tri hostince
Väčšina obyvateľov Liptovského Petra pracuje v mestách. V obci je takmer jediným zamestnávateľom len obecný úrad a predajne. Tri obchody potravín, jeden novinový stánok s papiernickým sortimentom, tri pohostinstvá a pribudlo i masážne centrum. Nezamestnaní? „Na aktivačných prácach máme osem ľudí, ktorí spadajú do štátom stanovenej hranice. Udržujú čistotu v obci, kosia, pomáhajú pri separovanom zbere, aj oni pracovali pri revitalizácii líp na miestnom cintoríne. Minulý rok sme dostali dotáciu z agentúry životného prostredia z Banskej Bystrice na revitalizáciu lipovej aleje. Urobili sme veľký prierez stromov, spílili jedenásť líp a niekoľko tují. Na cintoríne bolo 157 stromov, z toho päťdesiatjeden líp. V jeseni sa človek nejde dohrabať opadaného lístia. Lipy na vyrúbanie boli obrovské, museli sme dávať pozor, aby sa nepoškodili náhrobné kamene. Potom popíliť konáre, odviezť ich. To sme robili s nezamestnanými. Do práce sa zapojili členovia miestnej Jednoty dôchodcov. Sú veľmi aktívni a oni dočistili cintorín. Dnes už vidno, že na cintoríne sme urobili spoločne kus dobrej práce.“
Tohtoročné jarné upratovanie urobili petranskí dôchodcovia aj na ceste pre peších z Liptovského Hrádku popri cintoríne do Liptovského Petra. Túto cestu využíva veľa detí i ostatných ľudí, mnohí z nich zanechávajú za sebou stopy v podobe odhode-ných papierov či iných nečistôt. „Je na neuverenie, ako si my, ľudia, ničíme životné prostredie,“ povzdychla si starostka a pridala, že i odpad mnohí vyvážajú za dedinu a vôbec ich neporiadok netrápi.
Zaujímavosti v obci
„V dedine máme, napríklad, zaujímavý evanjelický kostol, zvonicu, rodný dom Martina Martinčeka, v bývalej budove školy určitý čas sídlil generál Ferdinand Čatloš, ktorý sa v obci i narodil a tiež niekoľko pôvodných rodinných domov postavených na prelome 19. – 20. storočia našimi chýrnymi murármi. Pre turistov, napriek výhodnej geografickej polohe, nie sme zaujímaví, nemáme pre nich žiadnu atrakciu, a preto je naším cieľom zatraktívniť obec pre turistov a tým podporiť rozvoj cestovného ruchu.“
Zrodí sa nová tradícia
Obrovské kmene vyrúbaných líp čaká nový život. Vdýchnu im ho liptovskí rezbári na sympóziu od 16. do 20. júna, ktoré sa môže stať novou tradíciou Liptovského Petra. „Možno práve sochy, ktoré chceme umiestniť v obci, upútajú turistov a vďaka nim vznikne pekný a zaujímavý priestor v dedine. Ak sa podujatie uchytí, možno z neho vybudujeme tradíciu a prídu k nám ľudia i rezbári aj z iných regiónov a z podujatia sa vyvinie zaujímavá kultúrno-spoločenská udalosť.“ Budú na júnovom sympóziu len rezbári? „V Liptovskom Petre je veľa zaujímavých ľudí, ktorí tvoria pekné veci. Mnohí z nich sú aktívni v združení neprofesionálnych umelcov v Art štúdiu Liptovský Hrádok. Je zaujímavé, čo dokážu vytvoriť a budem rada, ak budú mať záujem niečo robiť aj v obci,“ povedala A. Papajová. Podľa starostkiných slov, obec má veľmi silný kultúrny potenciál. Milan Mikoláš, Ladislav Stromko, Milan Šušlík, Ľubica Uličná, Peter Illeš, Ján Mikula, Václav Papež s otcom či manželia Alena a Peter Laučíkovci – ľudia, ktorí svojim talentom a prácou vytvárajú radosť.
Starostkine sny
Má ich vraj milión. Keď totiž ide po dedine, z každej strany na ňu pozerá robota. Veľa vecí by chcela zmeniť, opraviť, upraviť či zrekonštruovať. Jedným zo snov je aj obnova starej kolkárne. Kedysi predstavovala stredisko spoločenského života, dnes chátra a neposkytuje priestor na aktívny oddych. Boľavým problémom obce sú aj miestne komunikácie. Práve na ne plánuje starostka získať financie cez európske fondy.
No starostka by sa nebránila ani divadelníctvu. Kedysi bolo na veľmi dobrej úrovni. Prvé divadelné predstavenie sa hralo v obci v roku 1903 vo väčšej izbe v mlyne a do roku 1974 odohrali stopätnásť divadelných predstavení. Prvé bolo Civilné manželstvo, posledné Náš pán minister. „Mnohí z pôvodných divadelníkov stále žijú v obci, bola by som rada, keby sa zaktivizovali a znovu začali hrávať. Petranské ochotnícke divadlo malo dobrú povesť, a preto je mojím zámerom zrekonštruovať vnútorné priestory KD, aby dôstojne reprezentovali pracovné i kultúrne prostredie.“
Autor: DAGMARA
