Sobota, 12. jún, 2021 | Meniny má ZlatkoKrížovkyKrížovky

Do Británie ho pred rokmi stiahol prúd dejín a láska

IVAN ŠTÍPALA sa narodil v Martine, detstvo prežil v Liptovskom Mikuláši. Študoval na Gymnáziu M. M. Hodžu a na Filmovej akadémii v Prahe. V roku 1968 odišiel do Veľkej Británie a tridsať rokov pracoval v BBC.

Ako ste sa dostali do Veľkej Británie?
Do Británie som sa dostal asi prúdom dejín. Odišiel som v roku 1968, šesť dní po sovietskej invázii. Mal som tam ísť z filmovej akadémie (FAMU) v Prahe, kde som študoval dramaturgiu. Počas šesťmesačného pobytu v BBC som sa mal oboznámiť, ako sa produkujú dramatické programy. Bola to stáž bez finančných prostriedkov, takže som si musel nejakým spôsobom aj zarobiť. Napísal som do BBC, či nemajú voľné miesto a povedali mi, že by som mohol pracovať v zahra-ničnom vysielaní ako prekladateľ z angličtiny do slovenčiny. Medzitým prišli sovietske vojská. V Anglicku som mal dievča, Angličanku, s ktorou sme sa chceli vziať. Keď prišla invázia, predpokladal som, že k nám asi nepríde, takže som išiel do Anglicka zistiť, aká je tam situácia. Prišiel som tam v septembri a začal som pracovať v zahraničnom vysielaní BBC. Pol roka na to som sa oženil a zostal som. V BBC som pracoval od roku 1968 do roku 1998. Bol som redaktorom slovenského vysielania, neskôr vedúcim redaktorom zodpovedným za denné vysielania a zácvik nováčikov.

Aké to bolo žiť za komunizmu v cudzine s pocitom, že možno sa už nikdy nevrátite domov?
Vtedy sme nevedeli, ako sa situácia vyvinie. Odchod bol dosť smutný. Rodičia boli počas invázie na dovolenke v Juhoslávii, takže som sa s nimi stretol vo Viedni. Došli sme k záveru, že chcem a odídem do Británie. Predpokladal som, že aj vo filme to bude po politických zmenách veľmi zlé. Filmovú akadémiu som nedokončil, bol som v pred-poslednom ročníku. Filmu som sa však venoval v BBC, založil som reláciu o britskom filme a televízii, ktorá bežala roky. Chodil som na premiéry filmov a televíznych programov. Referoval som o tom na Slovensko. Odchod do zahraničia v tých časoch znamenal ilegálny pobyt. Na začiatku to bolo veľmi ťažké, hlavne pre toho, kto nemal v zahraničí nikoho, ani priateľov, ani známych. Niektorí ľudia to nevydržali a vrátili sa domov. Mnohí sa veľmi natrápili, kým získali slušne platenú prácu a integrovali sa do spoločnosti.

Aký bol váš prvý návrat na Slovensko po roku 1989?
Na jar 1989 som bol ešte pred zmenami v Prahe aj v Bratislave s televíznym štábom BBC ako druhý režisér a poradca. Robili sme film o situácii v Česko- slovensku s názvom V Prahe nie je jar. Vtedy som stretol veľa disidentov, ktorí sa po zmenách stali významnými politikmi. Zvláštne bolo aj to, že som po toľkých rokoch prišiel do Liptovského Mikuláša. Niečo bolo úplne rovnaké, ale keď som chodil po ulici, nikoho som nepoznal. Ako cudzinec vo svojom rodnom meste. Krajina sa nezmenila, iba niektoré miesta sa zmenili, napríklad kopce za železnicou, kde sú záhradky. Predtým tam boli húštiny kríkov, kde sme sa hrávali. Ale hory sú stále rovnaké. Liptov som mal rád, takže som sa sem rád vrátil.

Nemali k vám ľudia iný prístup po dvadsiatich rokoch?
Ani nie. S priateľmi sme sa rozišli akoby iba na prázdniny a pokračovali vo vzťahu. Keď si človek vytvorí priateľstvá v det-stve a v študentských časoch, sú užšie a človek rozumie druhému lepšie. V zahraničí to už nie je také jednoduché. V Anglicku som som nenašiel veľa takých priateľov, ako som mal z čias mladosti.

Ako často sa vraciate na Slovensko?
Teraz opatrujem mamu, má 94 rokov, takže chodím veľmi často. Vlastne, pol roka trávim tu, každý druhý mesiac sa s bratom striedame. Je to trochu zložitý život na dvoch miestach naraz.

V Londýne ste začali písať básne. Určite si spomínate na významnú osobnosť Liptovského Mikuláša, básnika Ivana Laučíka.
Poznal som ho ešte počas študentských čias. Sme jeden ročník, ale chodil na priemyselnú školu, takže sme sa nestýkali často. Boli sme spolu na konfirmácii. Po mojom odchode vznikla veľká medzera. Až po návrate som sa začal priateliť s Ivanom Laučíkom a stýkali sme sa častejšie. Utkvel mi v pamäti najmä svojím pokojom. Vyvolával vždy dojem vyrovnanosti a nadhľadu. A ešte svojím spätím s Liptovom. Toľko toho pochodil, ponavštevoval, mal také zážitky v prírode, ktoré mne chýbajú a ktoré ma fascinovali. Osobne som poznal aj Milana Rúfusa. Otec bol s ním dobrý známy. Jeho básne sa mi páčili. Je veľmi orientovaný na rodnú zem a ľudí tu. Keď je človek v zahraničí, tak to má emotívnu odozvu. Bol obľúbený aj medzi ľuďmi, čo žijú v emigrácii.

Čomu sa venujete v súčasnosti?
Mojím koníčkom je archeológia. Keď som mal viac voľna po odchode do dôchodku, začal som spolupracovať so súkromnou archeologickou firmou v Oxforde. Práve kopali na jednom keltskom hradisku z doby železnej. V Anglicku mám kamaráta, ktorý stavia rekonštrukcie stavieb z praveku. Aj tu mám kamaráta, Petra Laučíka, Ivanovho brata, ktorý sa tiež venuje archeológii. S ním chodíme po Liptove a hľadáme nové archeologické lokality. Na území Slovenska sa napríklad razili keltské mince skôr ako na britských ostrovoch.

Precestovali ste mnohé krajiny. Kde všade ste boli?
Navštívil som mnohé európske krajiny aj Spojené štáty. Najprv som ako reportér pokrýval Svetový festival slovenskej mládeže v zahraničí, ktorý bol v Pennsylvánii. Po festivale som si vzal dovolenku a išiel som do Kalifornie, Arizony, Clevelandu, New Yorku. Toľko som už čítal o Spojených štátoch, že keď som tam prišiel, nič ma neprekvapilo. Iba obrovské vzdialenosti. Anglicko ma prekvapilo viac. Pre Londýn je napríklad príslovečná hmla, ale ja som jej veľa nezažil.

Vie vaša rodina hovoriť po slovensky?
Deti trochu vedia po slovensky, čo sa naučili ako malí. Slovnú zásobu majú, bežné frázy sa naučili na návštevách. Prestali hovoriť po slovensky, keď išli do škôlky, asi v troch rokoch. Asi prišli na to, že slovenčina im nie je v Anglicku užitočná. Všimol som si, že v zmiešaných rodi- nách v Anglicku deti, ktoré majú matku Slovenku, hovoria viac po slovensky, ako tie, ktoré majú otca Slováka. Otcovi to nejde v cudzom prostredí. Asi preto sa hovorí materinský jazyk.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  4. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  7. Od zmesi plynov po sofistikovanú kvapalinu
  8. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov
  9. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát
  10. Tipy a triky na spracovanie letného ovocia
  1. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  4. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  5. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  7. Prešovský McDonald’s podržal zamestnancov počas pandémie
  8. Hrajte futbal ako Valábik! Lopty rozdáva po celom Slovensku
  9. Medzi zateplením minerálnou vlnou a PUR penou sú veľké rozdiely
  10. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 9 461
  2. Dnes ma živí instagram, hovorí bývalá tanečníčka Katarína Jakeš 9 277
  3. Osem výnimočných slovenských hotelov pre zaslúžený odpočinok 9 207
  4. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát 8 361
  5. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 7 988
  6. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 7 580
  7. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 7 311
  8. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 7 111
  9. 5 zmien, ktoré so sebou prináša menopauza. Ako sa pripraviť? 6 814
  10. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 6 743
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Podvodník pomohol vybrať peniaze Handlovčanovi z bankomatu.

Ružomberská polícia rieši prípad podvodu, ktorého obeťou sú dve Ružomberčanky, jedna vo veku 50, druhá 67 rokov.


12 h
Výstavba v Demänovskej doline.

Envirorezort je pripravený diskutovať so zástupcami petície za záchranu Demänovskej doliny o návrhoch zákonov, ktoré spadajú pod jeho gesciu.


TASR 22 h
Róbert Boženík ako mladší žiak Terchovej. Stojí v hornom rade druhý sprava, jeho prvý tréner Marián Zajac stojí v hornom rade prvý zľava.

Michal Ďuriš, Stanislav Lobotka, Róbert Boženík, Peter Pekarík a ich inšpiratívne príbehy.


10. jún

Pacientom sa výrazne zlepšil stav a viditeľne schudli.


11. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Auto sa čelne zrazilo s autobusom medzi Pukancom a Uhliskami.


11. jún

Pacientom sa výrazne zlepšil stav a viditeľne schudli.


11. jún

Aj keď na Slovensku sú takmer všetky pavúky jedovaté, stepník patrí k tým s prudším jedom. Odborníčka však ubezpečuje, že stretnúť takéhoto pavúka je pomerne vzácne a rovnako vzácne je aj to, žeby človeka uštipol. Pri pohryznutí nedôjde k ohrozeniu života.


21 h

Ako ho poznáte, kontaktujte ochrancov zákona.


(mb) 11. jún

Už ste čítali?