Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Do Británie ho pred rokmi stiahol prúd dejín a láska

IVAN ŠTÍPALA sa narodil v Martine, detstvo prežil v Liptovskom Mikuláši. Študoval na Gymnáziu M. M. Hodžu a na Filmovej akadémii v Prahe. V roku 1968 odišiel do Veľkej Británie a tridsať rokov pracoval v BBC.

Ako ste sa dostali do Veľkej Británie?
Do Británie som sa dostal asi prúdom dejín. Odišiel som v roku 1968, šesť dní po sovietskej invázii. Mal som tam ísť z filmovej akadémie (FAMU) v Prahe, kde som študoval dramaturgiu. Počas šesťmesačného pobytu v BBC som sa mal oboznámiť, ako sa produkujú dramatické programy. Bola to stáž bez finančných prostriedkov, takže som si musel nejakým spôsobom aj zarobiť. Napísal som do BBC, či nemajú voľné miesto a povedali mi, že by som mohol pracovať v zahra-ničnom vysielaní ako prekladateľ z angličtiny do slovenčiny. Medzitým prišli sovietske vojská. V Anglicku som mal dievča, Angličanku, s ktorou sme sa chceli vziať. Keď prišla invázia, predpokladal som, že k nám asi nepríde, takže som išiel do Anglicka zistiť, aká je tam situácia. Prišiel som tam v septembri a začal som pracovať v zahraničnom vysielaní BBC. Pol roka na to som sa oženil a zostal som. V BBC som pracoval od roku 1968 do roku 1998. Bol som redaktorom slovenského vysielania, neskôr vedúcim redaktorom zodpovedným za denné vysielania a zácvik nováčikov.

Aké to bolo žiť za komunizmu v cudzine s pocitom, že možno sa už nikdy nevrátite domov?
Vtedy sme nevedeli, ako sa situácia vyvinie. Odchod bol dosť smutný. Rodičia boli počas invázie na dovolenke v Juhoslávii, takže som sa s nimi stretol vo Viedni. Došli sme k záveru, že chcem a odídem do Británie. Predpokladal som, že aj vo filme to bude po politických zmenách veľmi zlé. Filmovú akadémiu som nedokončil, bol som v pred-poslednom ročníku. Filmu som sa však venoval v BBC, založil som reláciu o britskom filme a televízii, ktorá bežala roky. Chodil som na premiéry filmov a televíznych programov. Referoval som o tom na Slovensko. Odchod do zahraničia v tých časoch znamenal ilegálny pobyt. Na začiatku to bolo veľmi ťažké, hlavne pre toho, kto nemal v zahraničí nikoho, ani priateľov, ani známych. Niektorí ľudia to nevydržali a vrátili sa domov. Mnohí sa veľmi natrápili, kým získali slušne platenú prácu a integrovali sa do spoločnosti.

Aký bol váš prvý návrat na Slovensko po roku 1989?
Na jar 1989 som bol ešte pred zmenami v Prahe aj v Bratislave s televíznym štábom BBC ako druhý režisér a poradca. Robili sme film o situácii v Česko- slovensku s názvom V Prahe nie je jar. Vtedy som stretol veľa disidentov, ktorí sa po zmenách stali významnými politikmi. Zvláštne bolo aj to, že som po toľkých rokoch prišiel do Liptovského Mikuláša. Niečo bolo úplne rovnaké, ale keď som chodil po ulici, nikoho som nepoznal. Ako cudzinec vo svojom rodnom meste. Krajina sa nezmenila, iba niektoré miesta sa zmenili, napríklad kopce za železnicou, kde sú záhradky. Predtým tam boli húštiny kríkov, kde sme sa hrávali. Ale hory sú stále rovnaké. Liptov som mal rád, takže som sa sem rád vrátil.

Nemali k vám ľudia iný prístup po dvadsiatich rokoch?
Ani nie. S priateľmi sme sa rozišli akoby iba na prázdniny a pokračovali vo vzťahu. Keď si človek vytvorí priateľstvá v det-stve a v študentských časoch, sú užšie a človek rozumie druhému lepšie. V zahraničí to už nie je také jednoduché. V Anglicku som som nenašiel veľa takých priateľov, ako som mal z čias mladosti.

Ako často sa vraciate na Slovensko?
Teraz opatrujem mamu, má 94 rokov, takže chodím veľmi často. Vlastne, pol roka trávim tu, každý druhý mesiac sa s bratom striedame. Je to trochu zložitý život na dvoch miestach naraz.

V Londýne ste začali písať básne. Určite si spomínate na významnú osobnosť Liptovského Mikuláša, básnika Ivana Laučíka.
Poznal som ho ešte počas študentských čias. Sme jeden ročník, ale chodil na priemyselnú školu, takže sme sa nestýkali často. Boli sme spolu na konfirmácii. Po mojom odchode vznikla veľká medzera. Až po návrate som sa začal priateliť s Ivanom Laučíkom a stýkali sme sa častejšie. Utkvel mi v pamäti najmä svojím pokojom. Vyvolával vždy dojem vyrovnanosti a nadhľadu. A ešte svojím spätím s Liptovom. Toľko toho pochodil, ponavštevoval, mal také zážitky v prírode, ktoré mne chýbajú a ktoré ma fascinovali. Osobne som poznal aj Milana Rúfusa. Otec bol s ním dobrý známy. Jeho básne sa mi páčili. Je veľmi orientovaný na rodnú zem a ľudí tu. Keď je človek v zahraničí, tak to má emotívnu odozvu. Bol obľúbený aj medzi ľuďmi, čo žijú v emigrácii.

Čomu sa venujete v súčasnosti?
Mojím koníčkom je archeológia. Keď som mal viac voľna po odchode do dôchodku, začal som spolupracovať so súkromnou archeologickou firmou v Oxforde. Práve kopali na jednom keltskom hradisku z doby železnej. V Anglicku mám kamaráta, ktorý stavia rekonštrukcie stavieb z praveku. Aj tu mám kamaráta, Petra Laučíka, Ivanovho brata, ktorý sa tiež venuje archeológii. S ním chodíme po Liptove a hľadáme nové archeologické lokality. Na území Slovenska sa napríklad razili keltské mince skôr ako na britských ostrovoch.

Precestovali ste mnohé krajiny. Kde všade ste boli?
Navštívil som mnohé európske krajiny aj Spojené štáty. Najprv som ako reportér pokrýval Svetový festival slovenskej mládeže v zahraničí, ktorý bol v Pennsylvánii. Po festivale som si vzal dovolenku a išiel som do Kalifornie, Arizony, Clevelandu, New Yorku. Toľko som už čítal o Spojených štátoch, že keď som tam prišiel, nič ma neprekvapilo. Iba obrovské vzdialenosti. Anglicko ma prekvapilo viac. Pre Londýn je napríklad príslovečná hmla, ale ja som jej veľa nezažil.

Vie vaša rodina hovoriť po slovensky?
Deti trochu vedia po slovensky, čo sa naučili ako malí. Slovnú zásobu majú, bežné frázy sa naučili na návštevách. Prestali hovoriť po slovensky, keď išli do škôlky, asi v troch rokoch. Asi prišli na to, že slovenčina im nie je v Anglicku užitočná. Všimol som si, že v zmiešaných rodi- nách v Anglicku deti, ktoré majú matku Slovenku, hovoria viac po slovensky, ako tie, ktoré majú otca Slováka. Otcovi to nejde v cudzom prostredí. Asi preto sa hovorí materinský jazyk.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 25 182
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 18 739
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 838
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 369
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 657
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 872
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 802
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 720
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 448
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 936
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Koronavírus: Odberné miesta v Ružomberku

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Ružomberku.

Koronavírus: Odberné miesta v Liptovskom Mikuláši

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Liptovskom Mikuláši.

Medlovej tesne ušlo finále v Big Air

Slovenská reprezentantka v snowboardingu Klaudia Medlová skončila v prvom kole Svetového pohára v disciplíne Big Air na siedmom mieste.

Klaudia Medlová si doma zajazdila v hlbokom snehu.

Mesto Liptovský Mikuláš hľadá zdravotníkov na plošné testovanie

Mesto chce zriadiť odberné miesta na najbližší víkend.

Mesto Liptovský Mikuláš hľadá zdravotníkov na víkendové testovanie.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Už ste čítali?