Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Do Británie ho pred rokmi stiahol prúd dejín a láska

IVAN ŠTÍPALA sa narodil v Martine, detstvo prežil v Liptovskom Mikuláši. Študoval na Gymnáziu M. M. Hodžu a na Filmovej akadémii v Prahe. V roku 1968 odišiel do Veľkej Británie a tridsať rokov pracoval v BBC.

Ako ste sa dostali do Veľkej Británie?
Do Británie som sa dostal asi prúdom dejín. Odišiel som v roku 1968, šesť dní po sovietskej invázii. Mal som tam ísť z filmovej akadémie (FAMU) v Prahe, kde som študoval dramaturgiu. Počas šesťmesačného pobytu v BBC som sa mal oboznámiť, ako sa produkujú dramatické programy. Bola to stáž bez finančných prostriedkov, takže som si musel nejakým spôsobom aj zarobiť. Napísal som do BBC, či nemajú voľné miesto a povedali mi, že by som mohol pracovať v zahra-ničnom vysielaní ako prekladateľ z angličtiny do slovenčiny. Medzitým prišli sovietske vojská. V Anglicku som mal dievča, Angličanku, s ktorou sme sa chceli vziať. Keď prišla invázia, predpokladal som, že k nám asi nepríde, takže som išiel do Anglicka zistiť, aká je tam situácia. Prišiel som tam v septembri a začal som pracovať v zahraničnom vysielaní BBC. Pol roka na to som sa oženil a zostal som. V BBC som pracoval od roku 1968 do roku 1998. Bol som redaktorom slovenského vysielania, neskôr vedúcim redaktorom zodpovedným za denné vysielania a zácvik nováčikov.

Aké to bolo žiť za komunizmu v cudzine s pocitom, že možno sa už nikdy nevrátite domov?
Vtedy sme nevedeli, ako sa situácia vyvinie. Odchod bol dosť smutný. Rodičia boli počas invázie na dovolenke v Juhoslávii, takže som sa s nimi stretol vo Viedni. Došli sme k záveru, že chcem a odídem do Británie. Predpokladal som, že aj vo filme to bude po politických zmenách veľmi zlé. Filmovú akadémiu som nedokončil, bol som v pred-poslednom ročníku. Filmu som sa však venoval v BBC, založil som reláciu o britskom filme a televízii, ktorá bežala roky. Chodil som na premiéry filmov a televíznych programov. Referoval som o tom na Slovensko. Odchod do zahraničia v tých časoch znamenal ilegálny pobyt. Na začiatku to bolo veľmi ťažké, hlavne pre toho, kto nemal v zahraničí nikoho, ani priateľov, ani známych. Niektorí ľudia to nevydržali a vrátili sa domov. Mnohí sa veľmi natrápili, kým získali slušne platenú prácu a integrovali sa do spoločnosti.

Aký bol váš prvý návrat na Slovensko po roku 1989?
Na jar 1989 som bol ešte pred zmenami v Prahe aj v Bratislave s televíznym štábom BBC ako druhý režisér a poradca. Robili sme film o situácii v Česko- slovensku s názvom V Prahe nie je jar. Vtedy som stretol veľa disidentov, ktorí sa po zmenách stali významnými politikmi. Zvláštne bolo aj to, že som po toľkých rokoch prišiel do Liptovského Mikuláša. Niečo bolo úplne rovnaké, ale keď som chodil po ulici, nikoho som nepoznal. Ako cudzinec vo svojom rodnom meste. Krajina sa nezmenila, iba niektoré miesta sa zmenili, napríklad kopce za železnicou, kde sú záhradky. Predtým tam boli húštiny kríkov, kde sme sa hrávali. Ale hory sú stále rovnaké. Liptov som mal rád, takže som sa sem rád vrátil.

Nemali k vám ľudia iný prístup po dvadsiatich rokoch?
Ani nie. S priateľmi sme sa rozišli akoby iba na prázdniny a pokračovali vo vzťahu. Keď si človek vytvorí priateľstvá v det-stve a v študentských časoch, sú užšie a človek rozumie druhému lepšie. V zahraničí to už nie je také jednoduché. V Anglicku som som nenašiel veľa takých priateľov, ako som mal z čias mladosti.

Ako často sa vraciate na Slovensko?
Teraz opatrujem mamu, má 94 rokov, takže chodím veľmi často. Vlastne, pol roka trávim tu, každý druhý mesiac sa s bratom striedame. Je to trochu zložitý život na dvoch miestach naraz.

V Londýne ste začali písať básne. Určite si spomínate na významnú osobnosť Liptovského Mikuláša, básnika Ivana Laučíka.
Poznal som ho ešte počas študentských čias. Sme jeden ročník, ale chodil na priemyselnú školu, takže sme sa nestýkali často. Boli sme spolu na konfirmácii. Po mojom odchode vznikla veľká medzera. Až po návrate som sa začal priateliť s Ivanom Laučíkom a stýkali sme sa častejšie. Utkvel mi v pamäti najmä svojím pokojom. Vyvolával vždy dojem vyrovnanosti a nadhľadu. A ešte svojím spätím s Liptovom. Toľko toho pochodil, ponavštevoval, mal také zážitky v prírode, ktoré mne chýbajú a ktoré ma fascinovali. Osobne som poznal aj Milana Rúfusa. Otec bol s ním dobrý známy. Jeho básne sa mi páčili. Je veľmi orientovaný na rodnú zem a ľudí tu. Keď je človek v zahraničí, tak to má emotívnu odozvu. Bol obľúbený aj medzi ľuďmi, čo žijú v emigrácii.

Čomu sa venujete v súčasnosti?
Mojím koníčkom je archeológia. Keď som mal viac voľna po odchode do dôchodku, začal som spolupracovať so súkromnou archeologickou firmou v Oxforde. Práve kopali na jednom keltskom hradisku z doby železnej. V Anglicku mám kamaráta, ktorý stavia rekonštrukcie stavieb z praveku. Aj tu mám kamaráta, Petra Laučíka, Ivanovho brata, ktorý sa tiež venuje archeológii. S ním chodíme po Liptove a hľadáme nové archeologické lokality. Na území Slovenska sa napríklad razili keltské mince skôr ako na britských ostrovoch.

Precestovali ste mnohé krajiny. Kde všade ste boli?
Navštívil som mnohé európske krajiny aj Spojené štáty. Najprv som ako reportér pokrýval Svetový festival slovenskej mládeže v zahraničí, ktorý bol v Pennsylvánii. Po festivale som si vzal dovolenku a išiel som do Kalifornie, Arizony, Clevelandu, New Yorku. Toľko som už čítal o Spojených štátoch, že keď som tam prišiel, nič ma neprekvapilo. Iba obrovské vzdialenosti. Anglicko ma prekvapilo viac. Pre Londýn je napríklad príslovečná hmla, ale ja som jej veľa nezažil.

Vie vaša rodina hovoriť po slovensky?
Deti trochu vedia po slovensky, čo sa naučili ako malí. Slovnú zásobu majú, bežné frázy sa naučili na návštevách. Prestali hovoriť po slovensky, keď išli do škôlky, asi v troch rokoch. Asi prišli na to, že slovenčina im nie je v Anglicku užitočná. Všimol som si, že v zmiešaných rodi- nách v Anglicku deti, ktoré majú matku Slovenku, hovoria viac po slovensky, ako tie, ktoré majú otca Slováka. Otcovi to nejde v cudzom prostredí. Asi preto sa hovorí materinský jazyk.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  2. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  3. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  4. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  8. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  9. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  10. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 37 633
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 758
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 18 554
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 760
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 887
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 15 551
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 14 014
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 509
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 191
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 952
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

V Bobrovci majú dva odberné tímy, vyskladali si ich sami

Testujú aj obyvateľov susedného Trsteného.

Michal Pažitný a Jakub Lysý z DHZ Bobrovec.

Situácia pred odbernými miestami v mestách sa už upokojuje

Testovanie by si ľudia mali rozložiť na celý deň. Po dlhých ranných zástupoch sa situácia upokojuje.

Koronavírus Žilinský kraj: Pred odbernými miestami sa tvoria rady (minúta po minúte)

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Žilina, Martin, Čadca, Tvrdošín, Liptovský Mikuláš a ostatných okresoch ZA kraja.

Ilustračné foto.

Podcast je náhrada miestneho rozhlasu

Správy z miestneho rozhlasu patria roky ku koloritu slovenských miest a obcí.

Jednou z hlavných výhod podcastov je, že ich môžete počúvať, keď vám to vyhovuje,“ povedal Jaroslav Kizek z agentúry M KREO.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na nitrianskom letisku núdzovo pristál vrtuľník americkej armády

Dôvodom neplánovaného pristátia bolo zlé počasie.

Pozitívne testovaný starosta: Najhoršia bola bolesť chrbta

Určite nepodceňujte situáciu. Toto nie je chrípka, odkazuje starosta kysuckej obce.

Koronavírus Banskobystrický kraj: Sobotné testovanie sprevádza aj meškanie (minúta po minúte)

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Banská Bystrica, Lučenec, Žiar nad Hronom, Zvolen a ostatných okresoch BB kraja.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Už ste čítali?