Sme rovnakí? Otázka, ktorú si položili študentky zo Združenej strednej školy elektrotechnickej z Liptovského Hrádku. Odpoveď hľadali spolu s deťmi s viacnásobným postihnutím, ktoré navštevujú Špeciálnu základnú školu v Liptovskom Hrádku.
Martina Krajčová, Zuzana Schenková, Jana Dúbravcová a Viktória Paldanová so svojou učiteľkou Martou Hochmalovou
pracovali od začiatku kalendárneho roku na projekte Zdieľame jeden svet. „Študenti väčšinou nerozumejú pojmom ako diskriminácia, doberanie, zaujatosť, šikanovanie či vykázanie," zamyslela sa M. Hochmalová nad otázkou, prečo práve takýto projekt. „Tiež nemajú dostatok informácií o všeobecných ľudských právach a právach dieťaťa a nevedia prezentovať názory na nedodržiavanie ľudských práv a vlastné návrhy na zmeny. Jednou z ciest, ako najlepšie chápať toleranciu, je napríklad pochopenie vrstovníkov s viacnásobným postihnutím. Prostredníctvom pracovnej terapie sme s našimi študentkami chceli u týchto detí prispieť k rozvoju osobnosti ich vlastnou aktivitou, rozvíjať motoriku, pocit uspokojenia a kladný vzťah k veciam."
Dievčatá zo strednej školy mali na pláne s deťmi zo špeciálnej školy vyrábať rôzne predmety z papiera, ale vraj pred stretnutím mali všelijaké pocity. „Nevedeli sme, čo môžeme od detí očakávať," povedala Martina Krajčová. Jana Dúbravcová pridala: „Učiteľky zo špeciálnej školy nás upozornili na rôzne prejavy detí. Skôr nás varovali, aby sme sa nezľakli, ak deti budú netypicky reagovať. Nám sa však ani raz nestalo, že by nás deti odmietli. Naopak, zaujali ich výrobky, ktoré sme s nimi robili."
Na jednom stretnutí s deťmi vyrábali veselé varešky, na ďalšom papierové zvieratká, rôznofarebné konáriky či maketu papierového vlaku. Študentky pomáhali deťom skladať papier, viazať mašličky a boli všade tam, kde deti potrebovali pomôcť. Tak našli cestu k sebe. Všetky stretnutia už boli bez obáv, stredoškoláčky sa začali na ne tešiť, aj deti prejavovali svoju radosť svojím spôsobom - hlasno ich vítali, dotýkali sa dievčat, hladkali ich.
Zmenil sa pohľad dievčat na zdravotne postihnutých ľudí? „Získala som novú skúsenosť a viem, čo obnáša určitý druh zdravotného postihnutia. Úplne inak sa dokážem teraz pozerať na týchto ľudí, keď ich stretnem na ulici," zareagovala Martina Krajčová a Zuzana Schenková rýchlo pridala: „Pred prácou na projekte som zvyčajne zdravotne postihnutých ľutovala. Pochopila som však, že oni majú svoj svet. Nepotrebujú ľútosť. Sú výnimoční a nemajú také problémy, ktoré trápia nás."
Výstupom z projektu Zdieľame jeden svet bola nielen pracovná terapia s postihnutými deťmi, ale aj zrealizovaná výstavka prác v ZSŠE v Liptovskom Hrádku. Študentky ešte čaká prezentácia pred spolužiakmi, s ktorými sa podelia so svojimi pocitmi a odprezentujú fotografie z priebehu projektu.
Autor: DAGMARA