Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Americký sen si možno splniť aj v liptovských podmienkach

AMERICKÝ SEN možno uskutočniť nielen v Hollywoode. Realitou sa môže stať aj na Slovensku či dokonca v liptovskom regióne. Aj z človeka, ktorý je ochotný roky tvrdo pracovať, sa môže stať finančný riaditeľ veľkej firmy.

Sú piati. Tadeusz Frackowiak, Vladimír Krč, bratia Milan a Pavol Mikušiakovci a Josef Turek. Cesty osudu ich pred sedemnástimi rokmi postupne spojili. Vstup do podnikateľského sveta ani jedného z nich nebol jednoduchý. Vyžadoval si odriekanie, ale najmä jasnú víziu o svojich začiatkoch nám porozprávali pri príležitosti osláv 15. výročia založenia spoločnosti Verex Elto a otvorenia logistickej centrály.
„Začal som podnikať ako jeden z prvých, možno piatich, živnostníkov v okrese Liptovský Mikuláš,“ zaspomínal Milan Mikušiak. „S bratom Pavlom sme robili s potravinami. Firmu sme pomenovali podľa karlovarských oblátok, ktoré sme dovážali. Postupne sme k nim pridávali ďalšie komodity a vytvorili malý veľkosklad potravín v obmedzenom sortimente.“

Nebolo to jednoduché
Inak sa zahral osud s Vladimírom Krčom. Pracoval na štát- nych majetkoch, dostal však výpoveď: „Bol som medzi prvými nezamestnanými. Vtedy ich ešte nebolo veľa, a tak som chodieval na úrad práce s niekoľkými Rómami. Nebolo to pre mňa jednoduché. Potreboval som uživiť rodinu a situáciu som ťažko znášal. Dva týždne som sa bál povedať žene, že som nezamestnaný. Ráno o šiestej som chodieval akože do roboty. Kúpil som noviny a čakal, kým manželka odíde do práce a deti do školy. Vrátil som sa domov a držal si hlavu, čo bude ďalej?“

Naplnili svoje vízie
Pavol Mikušiak bol pri zrode firmy od začiatku spolu s bratom Milanom: „Na začiatku sme síce mali víziu a pracovali sme, ale nemali sme žiadne skúsenosti. Všetci, ktorí sme teraz vo vedení spoločnosti, sme vtedy ešte neboli stopercentnými odborníkmi na predmet podnikania, ktorý sme si vybrali. Všetko sme sa museli doučiť. Ale vízia bola obrovská a, našťastie, podarilo sa nám ju naplniť. Firma má už pätnásť rokov, ale to je len začiatok jej prípravy na dospelosť. Stále nás čaká veľa práce. Našou víziou je, aby sa nám konkurenti dívali vždy len na chrbát. Poviem to priamo, chceme byť prví.“
S Tadeuszom Frackowiakom a Josefom Turekom sa bratia Mikušiakovci a Vladimír Krč spoznali na štátnych majetkoch. Hoci niektorí z nich pracovali v úplnej inej oblasti, každý hľadal akýmsi spôsobom svoje miesto a svoje uplatnenie. Jedným podnikanie vychádzalo, iným trochu menej. Rozhodli sa spojiť. „Začalo sa nám slušne dariť, rozšírili sme sa a mohli sme vytvoriť divíziu,“ usmial sa Milan. „Dotiahli sme to do takých pomerov, že jedna odnož firmy je druhou najsilnejšou spoločnosťou na slovenskom trhu.“

Ešte nie je čas založiť si ruky
„Niečo sme za tie roky spolu preskákali,“ zvážnel Vladimír Krč. „My s Josefom Turekom sme začali budovať svoju firmu na ôsmom poschodí v dome v Liptovskom Mikuláši. V starej skrini sme mali celú kanceláriu. Na starej škodovke s prívesným vozíkom som chodieval do Maďarska po tovar. Postupne sa však obchod rozrastal. "
V spomienkach sa V. Krč vrátil do jedného daždivého dňa, keď boli s Josefom Turekom na školení v Nitre. Na prechádzke upršaným mestom hovorili o firme a jej prosperite: „Osemstotisíc mesačne vieme vyrobiť, to by nás malo uživiť. Možno, keď sa firme bude dariť dobre, vyrobíme aj milión. A keď budeme mať vyrobené jeden a pol milióna, môžeme si dovoliť mať zamestnancov a nebudeme musieť robiť. Medzi dažďovými kvapkami sme si takto stavali prvý podnikateľský plán. Dnes máme obrat sto miliónov korún mesačne, a predsa musíme stále pracovať. Nemôžeme si len tak založiť ruky a pozerať sa.“ Podľa slov V. Krča sa nedá ani na minútu spomaliť či dokonca zastaviť sa. Podnikanie totiž nie je len o úspešnom začiatku. „Samospádom žiadna spoločnosť nemôže prosperovať. Niekedy som firmu prirovnával k nákladnému vlaku. Na roztlačenie treba obrovskú námahu, aby sa rozbehol. Potom chvíľu ide zotrvačnosťou a stačí menej sily. Ale ak sa prestane tlačiť, vlak začne spomaľovať, až pôjde z kopca...“
Milan Mikušiak tiež potvrdil, že na Slovensku kapitalizmus funguje len niekoľko rokov a vo firme nie sú generačne prispôsobení na to, aby už mohli oddychovať. „Nepôsobíme majiteľsky, všetci piati výkonne pracujeme vo vrcholových funkciách. Možno až naše deti alebo vnúčatá, ak budú v našej práci pokračovať, sa dostanú do inej pozície. Pracujeme dvadsaťštyri hodín denne, aj počas víkendov, ak treba.“

Praje podnikanie rodinám?
„Myslím si, že podnikanie nedáva veľa priestoru venovať sa rodine,“ zamyslel sa M. Mikušiak. „Hoci, za ten čas sa situácia v tomto smere zlepšila. Nevravím, že je ideálna. Ale vieme si nájsť čas na rodinu cez víkendy.“ Pripomeňme, že M. Mikušiak má aj množstvo koníčkov. Je prezidentom futbalového klubu, založil mariášový klub, v ktorom tiež pôsobí vo funkcii prezidenta. Z týchto funkcií mu vyplývajú povinnosti nielen na regionálnej úrovni, ale aj v rámci Slovenska. „S rodinou musíme často hľadať spoločný priestor, aby sme sa stretli.“ Milanova manželka s úsmevom potvrdila manželove slová: „Zdá sa mi, že aj dnes je to tak, ako voľakedy, keď ženy ostávali doma a manželia šli za prácou. Môj manžel je síce blízko, ale akoby bol ďaleko.“ Rodina Mikušiakovcov sa tak stretáva najmä pri spoločných obedoch alebo večerách. Sú spolu dvadsaťtri rokov a majú tri dcéry. Všetky sú tretiačky: jedna na vysokej škole, druhá na strednej a najmladšia v tercii na gymnáziu. „Každá ma svojím spôsobom potrebuje inak,“ zauvažoval Milan Mikušiak, ktorý je už aj starým otcom. Usúdil, že dievčatá postupne odchádzajú z domu a hoci postavili s manželkou veľký dom, onedlho sa v ňom vraj budú môcť naháňať. „Takýto je osud asi každej rodiny, keď deti odrastajú,“ zakončil Milan.
Vladimír Krč na otázku, ako sa mu darí skĺbiť náročná práca s rodinou, pohotovo odpovedal: „Mám tolerantnú manželku, ktorá sa stará o rodinu. Mne ostáva viac času na prácu, ktorá je aj mojím koníčkom. Človek si potrebuje aj oddýchnuť, ale ja si viem oddýchnuť v robote. Pre mňa je totiž každá práca koníčkom. Doteraz som nemal takú, ktorú by som nerobil rád. Som vyučený opravár poľnohospodárskych strojov. Najväčší pocit zadosťučinenia som kedysi mal, keď dotiahli do dielne traktor na lane a ja som dokázal chybu nájsť a opraviť ju. Mal som dobrý pocit, že sa mi to podarilo.“

Korigujú jeden druhého
Nemôžu a zatiaľ ani nechcú si založiť ruky. Pracujú v tíme a sú závislí od činností ostatných. Maľujú si ešte vízie? Majú vraj predstavy, ale nechávajú si ich zatiaľ pre seba. Od začiatku spoločného podnikania sú dobrou partiou. „Dokážeme sa aj pohádať, päť minút sa potom nerozprávame, ale dlhšie ticho ako pol hodiny si nepamätám,“ potvrdil spolupatričnosť V. Krč. „Všetci máme totiž spoločný záujem, aby firma fungovala. Niekedy je obrovská výhoda mať oponenta v niekom, s kým máte spoločný záujem. Veľakrát naše myšlienky prechádzajú korektúrou toho druhého, ale vždy nájdeme riešenie.“
Trochu tvrdohlavosti a životného presvedčenia ohľadom životného prostredia si však zachováva Josef Turek: „Napriek snahám spoločníkov nechcem dať vypíliť topole okolo našej budovy. Sú pekné, skrášľujú životné prostredie a všetky ostatné v meste už padli. Pokiaľ namiesto nich nebudú nové stromy, nedám ich vyrúbať. Samozrejme, vystavujem sa nebezpečenstvu, že ak spadnú na autá alebo na budovu, všetci budú tvrdiť, že je to kvôli mne.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 20 366
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 376
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 9 516
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 891
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 865
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 6 967
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 585
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 473
  9. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 406
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 753
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

V černovskom chotári zachraňujú studničky starých otcov

V Černovskom chotári mali vyše dvadsať studničiek, miestni dobrovoľníci sa pustili do ich obnovy. A darí sa im to, studničky sú nielen funkčné, ale naozaj pôsobivé.

Studničku obnovili nadšenci z turistického oddielu a Valent Janči, ktorý ju namaľoval.

Liptáci proti Zvolenu opäť bez bodu

Hokejisti Zvolena zvíťazili v piatkovom zápase 31. kola Tipos extraligy na ľade Liptovského Mikuláša 3:1. Pripísali si tak šiesty triumf za sebou. Naopak, domáci Liptáci utrpeli piatu prehru v sérii.

Liptovský Mikuláš v bielo-červenom vyšiel na svojom domácom ľade proti Zvolenu naprázdno.

Kam na Liptove počas lockdownu

Nápady na výlety sme rozdelili podľa okresov.

V Liptovskej Sielnici horel karavan, bol v ňom človek

Profesionálnym hasičom z Liptovského Mikuláša pomáhali pri zásahu dobrovoľní hasiči z Liptovského Trnovca.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Kam na Liptove počas lockdownu

Nápady na výlety sme rozdelili podľa okresov.

Hľadá sa nezvestný Martinčan

Naposledy sa nachádzal vo Valčianskej doline.

Už ste čítali?