„Už ju raz chytili, ale po týždni sa vrátila, chudinka, vychudnutá a zničená. Čo jej nedajú pokoj! Zas ju chcú odviesť ktovie kam,“ kričala pani z balkóna.
Koho to zas chytali mestskí policajti, veterinár a lesníci na sídlisku v Ružomberku? Jelenicu Elzu.
Prišla k ružomberským bytovkám na Hrabovskej ceste. „Najprv bola pre ľudí atrakcia, rarita,“ povedal vedúci lesnej správy Mestských lesov Ružomberok a správca Poľovníckeho združenia Smrekovica Jozef Halama. „Chodilo za ňou celé mesto, fotografovali sa s ňou. Chovali ju. Zvykla si na ľudí i potravu, ktorú od nich dostávala a stala sa obeťou civilizácie. Možno ľudia v nej videli sebecky len kus prírody, ale divé zviera a mestská civilizácia sa nezlučujú.“
Rozdelila ich na dva tábory
Elza si ležovisko urobila vedľa sídliskového detského kolotoča, trochu chráneného živým plotom od cesty i domov. Akoby jej hukot áut na kruhovom objazde neprekážal. Ak ju však vyplašili psy, odchádzala do neďalekého krovia, ale najneskôr do dvoch hodín sa vrátila späť k obyvateľom sídliska. Elzina prítomnosť ich rozdelila do dvoch táborov. Jedna časť bola za jej pobyt na hrabovskom sídlisku, druhá žiadala Elzin odchod. Jelenica totiž žrala všetko, čo sa jej ponúkalo i neponúkalo. Skonzumovala suchý chlieb, cibuľu, cesnak, zničila vyvesenú bielizeň. Dokázala si jedlo aj vypýtať. Jednoducho sa postavila k oknu na prízemí a tak dlho doň pozerala, kým jej niekto z domácich nepriniesol niečo pod zub.
„Rozhodli sme sa ju pred vyše mesiacom odchytiť a pustiť do voľnej prírody. Tam, kam patrí. Odviezli sme ju teda dvadsaťpäť kilometrov od Ružomberka. Skutočne sa po týždni vrátila na sídlisko, kde jej ľudia dávali žrať. Ako pes,“ skonštatoval Jozef Halama. I ostatní zamestnanci ružomberských Mestských lesov potvrdili, že jelenica celkom stratila plachosť a dokonca „asistovala“ policajtom pri dopravnej kolízii na kruhovom objazde. Ba nebála sa vyjsť si na vychádzku po štvorprúdovke do mesta. Až privolaní policajti a jeden z obyvateľov sídliska ju odtiaľ odplašili. Za zostatkami potravy, podľa výpovede jedného z obyvateľov sídliska, prišli za ňou potkany a tiež sa držia pri bytovkách. Navyše, po jelenici ostávali sekréty, ktoré jednak znečisťovali prostredie, jednak mohli byť pre deti, ale aj dospelých zdrojom nákazy.
Kam sa schovala Elza?
„Dostali sme petíciu od občanov i požiadavku od štátnej polície, aby sme konali,“ povedal J. Halama. „Boli sme nútení situáciu riešiť a keď vydali orgány štátnej správy povolenie na jej odchyt, urobili sme tak.“
Padlo teda rozhodnutie previezť Elzu niekde, kde nebude pre svoje okolie nebezpečná. No dospelú, podľa odhadu odborníkov, asi osemročnú jelenicu nikde nechceli. Po čase sa ozval majiteľ obory pri jazere Počúvadlo pri Banskej Štiavnici a prejavil o Elzu záujem. „U nás jej bude dobre,“ prehlásil Zdenko Slávik, ktorý po jelenicu minulý štvrtok do Ružomberka prišiel. „Na Elzu vo veľkej ohrade pod lesom čaká nielen ženích - jeleň Mišo, ale aj ďalšie zvieratá. Kozy, zajace, ovce, k ohrade chodievajú aj srnky. Elza bude pod stálym dohľadom veterinára. A bez ľudí tiež neostane. Turisti i hostia okolitých penziónov a chát často prichádzajú za našimi zvieratami.“
Ľudia sa teda rozhodli jelenicu previezť. Ona sa však v deň D stratila. Hoci na ňu čakali mestskí policajti, médiá, lesníci i veterinár s uspávacou injekciou, Elza zmizla. Celé hodiny jej nebolo. Odohnala ju nočná búrka či ľudia, ktorí si ju nechceli dať? Lesníci prehľadali okolie, jelenice nebolo. Objavila sa až napoludnie.
Po jednej injekcii Elza upadla do hlbokého spánku. Vyše stokilometrovú cestu autom prespala. V počúvadelskej obore sa na chvíľu prebrala, pochodila dva, tri metre a znovu zaspala. „To je normálne,“ povedal Zdenko Slávik a dodal: „Povedzte všetkým ľuďom v Liptove, že u nás sa budeme o ňu dobre starať, nemusia sa báť.“
Bude Mišovou nevestou
Tak jelenica Elza možno stratila svoju slobodu na dvakrát. Z voľného pobytu okolo bytoviek sa dostala do lesnej ohrady. Zo slobodnej slečny sa možno stane pani Mišova. A že je jeleň Mišo asi o dva, tri roky mladší? Neprekáža, mladší partner je v súčasnosti v kurze a navyše, jeleň dôveruje ľuďom. Nebyť ich, Mišo by neprežil. Pred piatimi rokmi maličký a dotrhaný, pravdepodobne od psov, hľadal ľudskú pomoc. Našiel ju a už od ľudí neodišiel.
