Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Svište po troch rokoch znovu pískajú v Belianskych Tatrách

web_svist.jpg

NIEKOĽKO SVIŠŤOV zo Západných Tatier v uplynulých dňoch presťahovali do Belianskych. Prvému presťahovanému svišťovi dali meno Pali podľa Pavla
Balla. Pracuje ako zoológ a dokumentarista v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Je odborníkom na svište, monitoruje a skúma ich už viac ako päť rokov. Natočil o nich aj film.

Sťahovanie svišťov malo určite dôvod. Aký?
Svište v Belianskych Tatrách žili po stáročia spolu s kamzíkmi, ale už nežijú. Posledného svišťa tam videli pred troma rokmi. Chceme, aby sa v Belianskych Tatrách znovu ozýval jeho hvizd.

Prečo vyhynuli svište v Belianskych Tatrách?
Je viacero teórií. Ja si myslím, že vyhynuli hlavne kvôli pytliakom, ktorí ich lovia kvôli masti. Našiel som veľa pytliackych hniezd, krompáče, oceľové oká, pascu, dokonca so svišťou nohou. Zistil som, že najväčším predátorom pre svište v Tatrách nie sú orly, líšky a rysy, ale človek. Sú aj názory, že svište sa stratili preto, že mali slabú potravinovú základňu. Belianske Tatry sú z vápencov a kremen-cov. Na nich rastú tie najlepšie vysokohorské byliny, ktoré svišťom najviac chutia. Napríklad horce a rozchodnice ružové. Bol som viackrát na obhliadke s profesionálnou strážkyňou Správy TANAP-u Blaženou Sedlákovou, s botaničkou Magdou Zmrhalovou sme prešli Červené vrchy, kde sú tak isto vápence a žijú tam svište. Porovnali sme vysokohorské rastlinstvo a bolo podobné. Takže si nemyslím, že svište v Belianskych Tatrách vyhynuli preto, že nemali čo jesť.

Kedysi sťahovali sysle. Ale to bol asi iný prípad...
Sysle pasienkové prenášali z košického letiska, lebo tam boli premnožené a robili galibu, na Muránsku planinu, kde pôvodne žili. Ale vyhubili ich tam predátori, jastraby a líšky. Dôvod bol ten, že sysle sa pred nimi nemali kam schovať, lebo nemali pripravené diery. Sysle žijú v die-rach podobne ako svište. Takže predtým, ako sysle na Muránsku planinu previezli druhýkrát, navŕtali vrtákmi do zeme diery, aby sa sysle mali kam ukryť. Prežili a sú tam dodnes.

Aj pre svišťov ste museli v Belianskych Tatrách navŕtať diery?
Tam sa nedá vŕtať, lebo je tam samý kameň. A keby sme diery robili krompáčom, boli by veľké a svište by do nich nešli. Našťastie, v Belianskych Tatrách som našiel ešte 38 nôr, v ktorých kedysi svište žili. Vplyvom prívalových dažďov a poveternostných podmienok sa zasypávajú, preto bolo treba svište presťahovať čím skôr, kým neboli úplne zavalené. Pripravil som teóriu a metodiku reintrodukcie (premiestnenia) svišťov, predložil som ju na Správe TANAP-u riaditeľovi Pavlovi Majkovi a zoológom. Celkom sa im to pozdávalo a pustili sa do toho. Bolo aj pár odporcov, ktorí tvrdili, že to treba skúmať. Ale skúmať sa malo začať pred ôsmimi rokmi, keď sa začali svište strácať. Teraz im treba čo najrýchlešie pomôcť a využiť pár nôr, ktoré ešte zostali. V roku 1859 knieža Couburg so svojimi priateľmi priniesli v kufri niekoľko svišťov z Álp na Horehronie. Prederavili ho klincami, aby svište mohli dýchať. Zaniesli ich k horárovi do dediny Lopej, ktorý ich nechal prezimovať v svojej pivnici. Na jar, keď začali svište pískať, zobral ich do vreca, vyniesol pod Kráľovu Hoľu na Orlovú a žijú tam doteraz. Takže nie je o čom mudrovať. Ale to sú alpské svište. My prenášame do Belianskych Tatier náš pôvodný druh, svišťa vrchovského tatranského (Marmora marmota latirostris), ktorý žije iba v Tatrách.

Ako ste svište chytali a prenášali?
Nastražili sme štyri nášľapné pasce. Sú z pletiva, asi meter dlhé a dá sa do nich vojsť z oboch strán. Pasce nepretržite vo dne i v noci strážili vždy dvaja profesionálni strážcovia Správy TANAP-u. Striedali sa, pozorovali terén. Keď bivakovali, bola im poriadna „kosa“. Okolo bol sneh, potrápil ich ľadovec aj dážď. Svišť je glaciálny relikt, pochádza ešte z doby ľadovej a je zvyknutý na takéto podmienky, ale človeku je tam ťažko. Musí mať aspoň tri svetre, vetrovku a hlavne dobrý pršiplášť. Do pascí sme dali najskôr jablká, kamennú soľ, mrkvu a púpavu. Čakali sme tri dni a nič. Tak sme skúsili napolitánku a hneď na druhý deň sa chytil do pasce prvý svišť, onedlho druhý. Keď sa svišť chytil, strážcovia ho dali do špeciálnej klietky, priviazali ju na krosná a rýchlo ju priniesli na Žiarsku chatu. Tam už čakal veterinár Vladimír Majer a zoologička Správy TANAP-u Viera Kacerová. Svište odvážili, vyšetrili, odobrali im krv, vzorku slín, pár chĺpkov a do svalstva vpichli čip. Keď chytili svišťa ráno, ešte v ten deň bol v Belianskych Tatrách. Keď ho chytili večer, prespal na Žiarskej chate. Hľadali sme pre neho najtichšie miesto, aby nebol stresovaný a našli sme ho na záchode. Tam svišť prespal. Ráno ho vyšetril veterinár, potom ho previezli do Belianskych Tatier. Najskôr autom, potom asi dve hodiny na krosnách. Bolo to náročné, išli kondične zdatní ľudia. Niekedy trvala akcia do jednej v noci.

Ako sa svišťom v Belianskych Tatrách darí a koľko ich tam už je?
- Veľmi som sa tešil, keď mi Blažena Sedláková, po ktorej tiež pomenovali jedného presťahovaného svišťa, povedala, že svište si už prehrabávajú a prehlbujú nory, nosia do nich suchú trávu a že už prvý raz zapískali. Aj kamzíky sa potešili, lebo už tri roky nepočuli v Belianskych Tatrách zapískať svišťa. Svište sú ich kamaráti a varujú ich pred predátormi. Keď svišť zapíska krátko a useknuto, znamená to, že letí orol. Kamzice, ktorým sa práve teraz rodia mladé kamzíčatá, ich budú musieť znova naučiť, že keď sa ozve takýto hvizd, musia rýchlo vbehnúť pod matku, aby ich neuchytil orol. Na dospelého kamzíka si orol netrúfne.
Navrhol som, aby sa v tomto roku presťahovalo do Belianskych Tatier sedem svišťov. Práve som dostal esemesku, že chytili šiesteho, takže keď budú ľudia čítať tento článok, už ich pravdepodobne bude v Belianskych Tatrách sedem. Navrhujem, aby sa na budúci rok odchytili ešte aspoň dva svište na oravskej strane Roháčov niekde v Smutnej doline, aby nebola príbuzenská plemenitba. Ak všetko dobre pôjde, plánujeme preniesť svište aj do iných žľabov v Belianskych Tatrách, kde sú pozostatky svištích kolónií.

Koľko svišťov žije v Tatrách?
- V Západných Tatrách som zameral prístrojom GPS 13 300 svištích nôr, čo je 114 kolónií. Už piaty rok tam robím digitálne a ortofoto mapy. Podľa nich sme urobili historicky prvé sčítanie svišťov v Západných Tatrách. Napočítali sme ich spolu 474. Veľmi pri tom pomohol Pavol Lenko zo Správy TANAP-u. Spočítaval svišťov v Červených vrchoch a na Liptovských kopách, ktoré ešte nemám digitálne spracované.
Chcel by som sa poďakovať aj všetkým strážcom Správy TANAP-u pod vedením Jána Zuskina, ktorí pomáhali pri odchyte a sťahovaní svišťov v extrémnych podmienkach, zoologičke Viere Kacerovej, veterinárovi Vladimírovi Majerovi a hlavne riaditeľovi Správy TANAP-u Pavlovi Majkovi. Zapálil sa pre vec, koordinoval celú akciu a vybavil všetko potrebné. Vďaka jeho pochopeniu a iniciatíve po rokoch znovu pískajú svište v Belianskych Tatrách. Dúfam, že prežijú dlhú zimu a na jar ich bude viac.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  4. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  5. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  6. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Hygge ako životný štýl
  10. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 43 322
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 25 473
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 488
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 205
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 770
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 690
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 448
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 394
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 336
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 205
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Ružomberok v oranžovom

Futbalisti MFK Ružomberok uplynulý týždeň odohrali ďalšie dve prípravné stretnutia, tiež s mužstvami II. ligy, a to s poradovým číslom dva a tri.

4 h

Hokejisti Nitry zvíťazili v nedeľnom (24. 1.) zápase 34. kola Tipos extraligy na ľade Liptovského Mikuláša hladko 7:0. O triumfe rozhodli v druhej tretine, ktorú vyhrali 4:0. Liptáci si tak uplynulý týždeň ďalšie cenné body do tabuľky nepripísali.

24. jan
V Liptovskom Mikuláši malo cez víkend pozitívny test 52 ľudí.

Mesto Liptovský Mikuláš má za sebou víkendové testovanie.

24. jan
Testovanie v Čutkovskej doline.

Pozitivita neprekročila pol percenta.

24. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

7 h

Policajti prosia verejnosť o pomoc.

24. jan

Skríningové testovanie na Kysuciach prebehlo bez problémov.

24 h

Už ste čítali?