Pretože sa blíži dovolenkové obdobie, vždy si rád pripomínam, ako bolo na dovolenke pred rokom, ako pred dvoma...
Minulý rok sme boli na dovolenke v egyptskej Hurgade a ako vždy, ani vlani tam nepršalo. Keď hovorím - ako vždy, tak ešte jedno ako vždy má pri našich dovolenkách miesto. Je to skutočnosť, že bez novín MY Liptovské noviny na žiadnu dovolenku necestujem. Regionálne noviny ma vo veľkom svete vrátia na chvíľu domov, do rodného Liptova, medzi Vysoké a Nízke Tatry, medzi priateľov v kultúrnom i športovom dianí. Každý v lietadle čítal nejaký denník, ale MY Liptovské noviny nemal veru nikto. Bol som na to hrdý.
Po vystúpení z lietadla nás obarila riadna horúčava. Bolo to znamenie, že dovolenka začína naostro. Svoje noviny som nosieval na pláž, na výlet k pyramídam, na prechádzky do mesta a využil som každú voľnú minútu na vrátenie sa domov. prostredníctvom týždenníka z Liptova.
Jedného dňa si len tak ležím na pláži naberajúc bronz, keď nad sebou počujem nezrozumiteľnú „hatlaninu." Stál nado mnou chlapík s ťavou a nahováral ma na vozenie sa na korábe púšte, ako toto zviera nazývajú. Keďže so zvieratkami cítim, ponúkol som na túto atrakciu moju manželku, ktorá bola začítaná do novín. Ťava si vydýchla, že nemusí na sebe niesť deväťdesiat kilogramov a domorodcovi to bolo jedno. Bakšiš ide jemu a on by ma aj tak nenosil.
Manželka nasadla do sedla a neuvedomujúc si, že drží v rukách rodné noviny, stála pred objektívom. Po zosadnutí na piesočnatú pláž sa do novín začítal aj vodič tohto dopravného prostriedku tváriac sa, že vie čítať latinku. Určite nevedel, ale ja viem, bez regionálnych novín MY Liptovské noviny päty z domu nevytiahnem.
Autor: PAVOL TOMČÍK
