Projekty či projektové vyučovanie je trendom na všetkých typoch škôl. Čo prináša študentom a pedagógom? Rozprávali sme sa s psychologičkou Oľgou Šupalovou.
Oľga Šupalová viedla v Materskom centre Zornička v Liptovskom Mikuláši sociálno-psychologický výcvik pre mamky s deťmi, robila psychologické poradenstvo pri projekte A-projektu Podpora projektového vyučovania na stredných školách Liptova a psychológa – konzultanta pri projektovom vyučovaní v Strednej zdravotníckej škole v Liptovskom Mikuláši. Má vlastné skúsenosti z projektového vyučovania, nie však ako aktérka, ale vidí psychologické pozadie danej problematiky.
Čo dáva študentom projektové vyučovanie?
Myslím si, že je dobré pre študentov, aj keď sa mu trochu bránia. Majú o ňom ešte málo informácií a nevedia si predstaviť, o čom je. Zvyčajne, keď im vyučujúci navrhnú prácu na projektoch, „cuknú“ sa. Myslia si, že to bude práca navyše, že sú to „vymýšľance“ učiteľov. Ale ak ochutnajú, o čo ide, túto formu vyučovania vítajú. Sami však hovoria, že projektové vyučovanie je náročnejšie ako klasické. Je totiž pre nich jednoduchšie naučiť sa text, ktorí im vyučujúci odporúča a z ktorého ich skúša. Je to jednoduchšia cesta. Projektové vyučovanie však dáva študentom väčší priestor pre tvorivosť, výber a slobodu. Mnohí potom tieto hodnoty oceňujú.
Nie je projektové vyučovanie určené len pre šikovnejších žiakov a slabší študenti sa v ňom len vezú?
Nemám taký pocit. Vďaka projektovému vyučovaniu práve žiaci, ktorých učenie veľmi nebaví, ktorí dokonca neštudujú odbor, ktorý by chceli študovať, aj títo žiaci z projektového vyučovania profitujú. Musia sa v ňom totiž oprieť sami o seba a siahnuť na svoje rezervy. Učiteľ je len poradca, konzultant a študenti sú prinútení byť aktívnejší a tvorivejší a nejakým spôsobom prácu vypracovať a prezentovať. To, že ju prezentujú pred celou triedou, je veľká motivácia. Môžu prezentáciu síce „odfláknuť“ po prvýkrát, ale nasleduje potom spätná väzba a nielen zo strany učiteľov, či komisie, ale aj spätná väzba zo strany spolužiakov a práve ona je kritická a zároveň motivačná.
Je rozdiel v tom, keď žiak klasicky odpovedá pred tabuľou a keď prezentuje projekt?
Samozrejme. Veď pri projektovom vyučovaní ide študent oveľa viac s kožou na trh aj v pozitívnom slova zmysle, aj v negatívnom. Nečerpá totiž informácie na danú tému len z jedného zdroja, ktorý si načíta. Študenti v projekte majú určenú len nosnú tému, v ktorej sa však môžu pohybovať. Výber témy tiež o nich veľa prezrádza. Mala som skupinu študentov, ktorí v priebehu roka pracovali na štyroch projektoch. Pri prvom hovorili, že to bolo hrozné, že sami zo seba boli sklamaní a nechceli pokračovať v práci. Ale to ich určitým spôsobom motivovalo a zobudilo v nich niečo, čo klasický spôsob vyučovania neprináša.
Sú učitelia pripravení na projektové vyučovanie?
Neviem to objektívne zhodnotiť. Pri projektovom vyučovaní som bola v kontakte len so študentmi. Možno práve preto, že projektové vyučovanie je v školách viac-menej novinka, či trend súčasnosti, ani učitelia celkom nevedeli, do čoho idú. Študenti pri osobných rozhovoroch povedali, že aj oni vnímali, ako sa učitelia zlepšovali. Dokonca zhodnotili, že učitelia boli na konci projektu ostrieľanejší. Projektové vyučovanie teda prináša kreatívnejši a slobodnejší priestor aj pre študentov, aj pre učiteľov.
DAGMARA
