Rado Židek, snowboardista, ktorého popularita rastie v Let s dance, Peter Pelach – majster v streľbe na bežiaci terč, Filip Machaj – reprezentant SR na „divokej vode“, Matúš Danko - skialpinizmus, Ján Slivka reprezentant SR v motocyklovom športe endure.
Čo majú títo mladí muži spoločné? Všetci študovali alebo študujú na Strednom odbornom učilišti drevárskom v Liptovskom Hrádku.
Majú sa čím chváliť
Koho ešte ukrýva hrádocké drevárske učilište v súčasnosti? Napríklad aj zručných mladých ľudí – študentov, ktorí prezentovali svoju šikovnosť minulý týždeň na výstave drevárskych výrobkov usporiadanej v priestoroch školy. V sprievode študenta nadstavbového štúdia Mariána Oprendeka a učiteľky Viery Kaincovej sme prechádzali výstavnou miestnosťou, na ktorú sa premenila telocvičňa učilišťa. Voňala drevom, pilinami a nádhernými kusmi nábytku: postele, manželské dvojlôžka, skrine, komody, nočné stolíky, skrinky, konferenčné stolíky, stolčeky. Niektoré kusy nábytku vyvolávali pocit starobylosti, iné núkali na obdiv kresbu a štruktúru dreva, z ktorého boli vyrobené. „Všetko to boli maturitné práce študijného odboru alebo záverečné práce učebného odboru,“ vysvetlil M. Oprendek. „Nebola to však práca jedného žiaka. K jednej maturitnej práci, zvyčajne dvojčlenného tímu študentov, patrí klasicky posteľ, nočné stolíky, skrinky, skrine. Ale ak si zákazník želá urobiť aj stôl, študenti ho urobia. Jednoducho, celá spálňa, a to je náročná práca aj pre malé tímy študentov.“ Podľa slov Viery Kaincovej sa žiaci pre podobné práce rozhodnú na začiatku maturitného – štvrtého ročníka. Ich záverečné práce sú zároveň súčasťou podnikateľskej činnosti, ktorú škola realizuje práve prostredníctvom výroby nábytku na zákazku. Výstavy študentských výrobkov na konci školského roka majú v hrádockom SOU drevárskom už niekoľkoročnú tradíciu, svojich zákazníkov a dobré meno. Zvyčajne po týchto výstavách nemá škola núdzu o nové objednávky na výrobu nábytku.
Výstavné naj
Čo bolo podľa Mariána Oprendeka na výstave naj? „Odporúčal by som upriamiť pozornosť na studňu, ktorú urobil náš študent Tomáš Stejskal. V celoslovenskej súťaži s ňou získal štvrté miesto. Bola to náročná práca, nákres k nej je robený v špeciálnom rysovacom počítačovom programe. Niekoho však viac mohla zaujať posteľ s drevenou výplňou, na ktorej povrchová úprava necháva vyniknúť štruktúre dreva. Alebo skrine s patinovým nádychom starobylosti,“ vymenovával M. Oprendek a majster odborného výcviku Ľubomír Kráľ vysvetlil, že drevo nemusí dostať len nádych dávnych čias, ale napríklad ak vplyvom laku napučí, vytvára zrakový dojem reliéfu, hoci jeho povrch je na dotyk hladký. V. Kaincová dodala: „Všetky práce na výstave už mali svojich zákazníkov, svedčí to o zručnosti našich žiakov.“ A takmer jedným dychom doplnila, že mnohí žiaci v študijnom odbore umelecko-remeselné spracovanie dreva majú výtvarné cítenie. Využívajú ho nielen pri práci s drevom, ale aj na maľovanie prác, ktoré bodujú na výtvar- ných prehliadkach. Napríklad v čase výstavy žiak Matej Dúška preberal v Banskej Bystrici cenu vo výtvarnej súťaži Zem našimi očami.
Dve otázky riaditeľovi
Mariánovi Pozorovi, riaditeľovi SOU drevárskeho v Liptovskom Hrádku, sme položili len dve otázky.
Z čoho má riaditeľ školy najväčšiu radosť?
Z výsledkov, ktoré šíria dobré meno školy, myslím tým napríklad zapojenosť do projektov Otvorená škola, Učiteľ v procese humanizácie, projekt A-projektu Makáči z drevárky. Tiež z cien z celoslovenských súťaží – napríklad Deň rodnej reči, Mladý Slovák, Etudy z dreva a ďalšie. Samozrejme, najviac ma teší, keď sú naši žiaci úspešní v živote.
Z čoho je riaditeľ školy v súčasnosti najviac smutný?
Najviac z toho, že podmienky na štúdium sú vytvorené, záujem o našich absolventov je veľký, ale záujem o štúdium zo strany žiakov základných škôl nie je primeraný.
DAGMARA
