Hľadala niečo originálne. Niečo, čo bude patriť len obci, ktorej Anna Papajová starostuje. Zrodilo sa Rezbárske sympózium Liptovský Peter. Jeho prvý ročník sa uskutočnil predposledný júnový týždeň.
„Chcela som pritiahnuť k aktívnemu životu nielen obyvateľov Liptovského Petra, ale aj povzbudiť tunajších umelcov, aby prezentovali svoju tvorbu. Štyria rezbári týždeň pracovali na sochách,“ povedala starostka.
Na bačovskú nôtu
V pracovnom priestore rezbárov sa na záver objavila ľudová hudba Bystrianka s mimoriadne šikovným psíkom sa predstavila Monika Olšovská. Že bol jej pes skutočne ohybný, dokázal v predstavení, keď sa do rytmu Monikiných krokov prepletal pomedzi jej nohy alebo v závere predstavenia zapózoval ako valach s valaškou v labkách. Ako správny bača.
Rezbári sa predstavujú
Ktorí rezbári tvorili z lipového dreva v obci? Albert Šimrák, ktorému kedysi dávno na salaši učarovali „salašnícke riady“ a inšpirovalo ho stretnutie s rezbárom a zakladateľom bačovskej rezbárskej školy s Petrom Slosiarom z Liptovskej Porúbky. Rezbárskou prvotinou A. Šimráka bol betlehem, ktorý vraj robil jediným rezbárskym nožíkom. Do Liptovského Petra išiel s jasnou predstavou. Keďže drevo pochádzalo z líp z miestneho cintorína, rozhodol sa z neho vyrezať dvoch anjelov. „Až keď som prácu na začiatku týždňa začal, zistil som, že polovica kmeňa nie je vhodná na sochu, tak som vytvoril len jedného,“ odpovedal rezbár typicky oblečený v kroji a so širáčikom na hlave.
Jakub Moravčík s vyrezávaním začal asi v trinástich. Po pár zárezoch do palcov vyrezal prvú sošku Jánošíka. V súčasnosti tvorí najmä plastiky z lipového, dubového a topoľového dreva. V Liptovskom Petre ako najmladší rezbár dostal najväčší kus dreva. Neprotestoval a po dohode so starostkou obce A. Papajovou začal pracovať na soche murára s niekoľkými ďalšími postavami a znázorneným múrom pred nimi. „Socha je veľká a náročná na vypracovanie, takže jediný som ju počas týždenného sympózia neskončil. Do Liptovského Petra budem chodievať ešte niekoľko dní, kýmju nedokončím. Bude pravdepodobne stáť na mieste, kde som ju robil,“ doplnil Jakub Moravčík.
Dalibor Novotný, ktorý v Kráľovej Lehote vybudoval Galériu na skale, pracoval na rezbárskom sympóziu na soche ženy. Aj jeho inšpiroval pôvod dreva a keďže pochádzalo z cintorína, chcel, aby sa na cintorín vrátilo. Jeho rezbárska práca je tiež z jedného kusa dreva a vykľula sa z neho postava smútiacej ženy – vdovy.
Výtvarník Jozef Tomko síce prišiel do Liptova z Tatranskej Lomnice, no jeho rod má pôvod v Dovalove. Učarovala mu rieka Belá, pri ktorej vyrastal a nechal sa ňou inšpirovať. V Liptovskom Petre vytvoril romanticko-nežnú riavu s naznačenými črtami mladej ženy.
Sochy ostanú v dedine
Drevené sochy ostanú v Liptovskom Petre a možno o rok, dva, podľa starostkiných slov, k nim pribudú ďalšie z ďalších rezbárskych stretnutí.
Umelecko-tvorivé popoludnie skončilo v miestnom kultúrnom dome, kde bola otvorená výstava petranských umelcov. Práce vystavovali Milan Mikoláš, Libuša Vyšná, Jana Drugajová, Zdenko Zaťko, Milan Šušulík, Ján Mikula, Ladislav Stromko, Peter Illeš, Libuša Uličná a petranské ženy, ktoré s ňou pracovali v tvorivej dielni na batike.
DAGMARA
