Počas zimnej prestávky v I. triede prekvapujúco na čele tabuľky trónil Švošov, so sľubným päťbodovým náskokom pred druhou Ludrovou a tretími Kvačanmi.
Po úvodnom jarnom kole (v poradí druhom, keďže prvé sa, so zreteľom na klimatické podmienky, presunulo na 1. mája), už mali Švošovci na svojich najvážnejších konkurentov šesť bodov k dobru. Nič to ale ešte neznamenalo. Smial sa niekto iný, keď z návratu do V. ligy sa tešili futbalisti Družstevníka Ludrová. Vďaka vydarenej odvetnej časti, ktorá im priniesla 32 bodov, čiže o sedem viac, ako prvá polovica súťaže.
Vráťme sa trošku späť, ešte k vášmu vypadnutiu z V. ligy. Ako k nemu došlo? – pýtame sa dlhoročného trénera ludrovských futbalistov Jozefa Večereka.
- Dva roky Ludrová pobudla v V. lige. Pod náš zostup sa predovšetkým podpísali problémy s kádrom. V tom čase sme prišli o dve mimoriadne opory. Zo zdravotných dôvodov sa s aktívnym futbalom musel rozlúčiť Róbert Hazucha a prestal za nás hrávať Viliam Hyravý. Z tých najväčších ťahúňov takto zostal iba Ján Haspra. Ten sa však zranil hneď v úvodnom zápase v Dražkovciach a potom stál, tuším, päť, šesť stretnutí. Nie vždy, pre trénerske povinnosti v ružomberskom doraste, bol neskôr k dispozícii. A niektorí hráči nám ešte poodchádzali za prácou.
Na prahu súťažného ročníka 2007/2008 ste si povedali, že jedna sezóna v regionálnej súťaži stačí a cieľom je návrat späť?
- Takto sme naše plány nedefinovali. Dosť nemilo sme boli zaskočení, keď sa šírili „zaručené správy“, že Ludrová sa vôbec do jednotky nejde prihlásiť. Aj zo zväzu mi volali, prečo končíme. Nič na tom však nebolo pravdy. Snažili sme sa čo najlepšie pripraviť na novú sezónu, ale o postupe nebolo ani zmienky. Bolo nám jasné, že neúspech spravidla prináša so sebou aj nejaký útlm či menšiu krízu. Iná je situácia, keď sa mužstvu darí a napreduje. Mali sme iba také skromné želanie, zabrániť pádu ešte nižšie, najlepšie skončiť v jeseni tak do 5. miesta. Vraveli sme si, že potom sa uvidí, čo ďalej.
Dlho a veľmi sympatickým spôsobom na špici muziku tvrdil Švošov. Napokon vám do karát zahrali práve jeho zakopnutia. Čo vy na to?
-Do 6. kola, keď sme doma podľahli Švošovu 1:2, chlapci všetky stretnutia povyhrávali. Švošovci nás ale „načali“ a prišli aj ďalšie naše zaváhania. Domáca remíza s Kvačanmi (1:1) a prehry v Likavke (0:5) a na vlastnom ihrisku s Jamníkom (1:3). Sklamaním bol i náš vstup do jari v podobe prehry v Beňadikovej – 0:2. Potom už však chlapci ani raz neodchádzali z ihriska s prázdnymi rukami. Dve remízy, vo Švošove a v Kvačanoch, a desať výhier, taká bola následná šnúra môjho tímu. Vo Švošove sme boli jasne lepší, avšak mužstvo doplatilo na nepremenené šance a v Kvačanoch domáci vyrovnali v 90. min z diskutabilnej jedenástky. Je pravda, že keby Švošov nestrácal body, ani naše víťazstvá by nestačili na postup. Akýsi zlom nastal v 21. kole, keď vtedajší líder doma podľahol Svätému Krížu. Tým sme sa mu priblížili na bod. Inak bol stále medzi nami štvorbodový rozdiel.
Skúste vymenovať kľúčových mužov vášho tímu.
- Za najväčšiu oporu by som jednoznačne označil brankára Michala Kmeťa. Po odchode Igor Cáracha sa stal našou jednotkou medzi žrďami, kým predtým sme mali dvoch rovnocenných gólmanov, a túto rolu zvládol stopercentne. Ďalej to boli Matej Meško, Ján Haspra, Ena Andrea, Martin Hatala, Tomáš Novák, ml., Milan Matej či Martin Kaman.
Určite nezakrývate radosť, že po roku ste zase späť. Čo ďalej?
Veľmi sme radi, že v Ludrovej sa zase bude hrať V. liga. Tým sme aj umlčali rôzne kuvičie hlasy. Naša obec síce nie je nejaká veľká, myslím si, že V. liga jej svedčí. Chceme všetko urobiť preto, aby sme sa už v tejto súťaži zastabilizovali. Nepripúšťame si, že o rok či dva opäť vypadneme. Máme solídny káder. Ak sa ešte doplní, jeho sila pôjde hore a v V. lige by sme nemali mať problémy.
JÁN SVRČEK
