V Černovej, mestskej časti Ružomberka, sa v sezóne 2007/2008 bude hrať IV. liga. Tak vysoko sa tamojší futbalisti dostali prvý raz.
Mužstvo TJ Máj Černová vyšlo víťazne z vyrovnaného súboja s nováčikom súťaže Ďanovou, ktorá po jesennej časti viedla tabuľku V. ligy B skupiny Stred s jednobodovým náskokom. Po skončení súťaže to bolo naopak, bod k dobru mali Černovci, a tak sa mohli tešiť z historického postupu.
Keď ste pred rokom preberali mužstvo, akú konkrétnu úlohu vám dali černovskí funkcionári? – otvárame náš rozhovor s trénerom TJ Máj Jozefom Túrym, ktorého asistentom bol Jozef Kmeť.
- Na prvom sedení mi bolo povedané, že cieľom je pohybovať sa v pokojných vodách a nemať problémy so záchranou.
Na čo ste v tréningu, po spoznaní hráčskeho kádra, kládli dôraz?
- Černovské mužstvo som sledoval už v posledných kolách predchádzajúceho ročníka. Čiže neprišiel som do nejakého neznámeho prostredia. Navyše niektorí hráči prešli už aj mojimi rukami, keď som pôsobil v Ružomberku pri mládeži. Takže celkom slušne som mal tamojší kolektív zmapovaný. Vedel som, že tím má svoju kvalitu, akurát ho treba trošku prebudiť, aby futbal bral vážnejšie ako doposiaľ. Mojím hlavným zámerom bolo priviesť chalanov k väčšej zodpovednosti a dostať z nich maximum. Musím však priznať, že na začiatku sa mi to celkom nedarilo. Na jar ale nastal výraznejší posun vpred. Mám na mysli celkovú disciplínu, herný prejav i tréningovú morálku. Za veľmi vydarenú považujem zimnú prípravu. V nej bol vlastne položený základ nášho neskoršieho úspechu.
Černová sa hneď v úvode jari vyšvihla na čelo pelotónu. V určitých chvíľach, hlavne keď váš náskok narástol na šesť bodov, to vyzeralo, že postupová tajnička môže byť vyriešená i skôr. Napokon vám ale Ďanová dýchala na chrbát až do posledného kola.
- V zime som tvrdil, že prvé štyri či päť kôl veľa prezradia v boji o postup. Mýlil som sa, všetko bolo otvorené až do konca. I celá súťaž mala svoj náboj až do samého záveru. Na druhej strane totiž kopec celkov bol v hre o záchranu. Na jar sme sa vonku viackrát predstavili na ihriskách mužstiev, ktoré boli vážne ohrozené zostupom. Súperom išlo o holú existenciu, takže to boli mimoriadne náročné stretnutia. Každý bod zvonku bol cenný a vážili sme si ho.
Pred záverečným kolom viedla Černová o bod a cestovala do Zuberca a druhá Ďanová do Dražkoviec. Takže ešte všetko sa mohlo aj zvrtnúť. Pripravovali ste sa tento rozhodujúci krok nejako špeciálne?
- Príprava na posledný zápas nebola v ničom výnimočná. Akurát bolo celý týždeň cítiť, že chlapci sú správne nabudení a cítia veľkú šancu. Takmer kompletný káder absolvoval týždňový mikrocyklus. To bolo dobré znamenie. Preto som bol presvedčený, že chlapci urobia v Zuberci všetko pre postup.
Ako to na Orave napokon vyzeralo?
- Vyhrali sme síce vysoko 4:0, stretnutie to ale bolo veľmi ťažké. Domáci sa totiž ešte stále zachraňovali a bojovali zo všetkých síl, absolútne nič nám na ihrisku nedarovali. My sme museli vyhrať, remíza by nám na postup nestačila. Nebol to určite zápas, ktorý mal skončiť štvorgólovým rozdielom. V druhom polčase už ale súper kondične odpadol a my sme jednoznačne ovládli hru. Naplno zabodovala tiež Ďanová v Dražkovciach.
Ako sa pozeráte na svojho viac – menej jediného konkurenta v boji o prvenstvo v súťaži?
- Ďanová, ktorá v predchádzajúcej sezóne hrala ešte I. triedu, má veľmi kvalitný vyzretý mančaft. Disponuje behavými hráčmi, ktorí dokážu pohroziť rýchlymi protiútokmi. Svoju silu mala i v slušnej defenzíve.
Koho by ste mohli vyzdvihnúť z vašich zverencov?
- Zvlášť som zdôraznil, že skvele nám vyšiel ťah s hosťovaním brankára Igora Cáracha z Ludrovej. Bol našou veľkou oporou, neraz mužstvo podržal. Hráči v poli zväčša striedali vynikajúce zápasy i so slabšími chvíľkami. Boli aj takí, čo si vkuse udržiavali vysoký štandard. Osobitne ale nechcem nikoho menovať. Postup je dielom celého kolektívu.
Aká odmena čakala víťaza V. ligy?
Víkendový pobyt na chate v Liptovskom Jáne.
JÁN SVRČEK