NAJCHUDOBNEJŠÍM OBYVATEĽOM na svete, ktorí žijú na Srí Lanke, v Nepále, Zambii, Ugande, na Haiti a v ďalších rozvojových krajinách tretieho sveta pomáha občianske združenie International Humanity, ktoré má sídlo vo Zvolene.
„Cieľom združenia je najmä personálna a materiálna podpora zdravotníckych zariadení v rozvojových krajinách, v ktorých priemerná dĺžka života nedosahuje štyridsať rokov, úmrtnosť novorodencov je takmer stonásobne vyššia ako u nás, hladujú deti a nemajú šancu získať vzdelanie,“ vysvetľuje Rastislav Maďar, predseda Občianskeho združenia. V krajinách, na ktoré sa International Humanity orientuje, zomierajú milióny detí a dospelých na infekčné choroby a podvýživu.
V hlavnom meste Nepálu, Káthmandu, organizácia prevádzkuje kliniku už takmer dva roky. V súčasnosti na klinike ako dobrovoľníčka pôsobí Zuzana Nedelská z Liptovského Mikuláša, ktorá študuje na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.
Dobrý lekár má mať spokojných pacientov
Zaujímalo nás, prečo sa rozhodla študovať medicínu. „Bolo to spontánne rozhodnutie, koketovala som aj s myšlienkou ísť na právo alebo záhradnú architektúru a pre medicínu som sa rozhodla zo dňa na deň. Najskôr som to možno nebrala príliš vážne, ale neskôr to bolo rozhodnutie pevné a nevzala by som ho už späť. Aj keď moja mama ním nebola veľmi nadšená. Povedala mi, že si ma nevie predstaviť ako lekárku (smiech),“ spomína budúca lekárka na rozhodnutie spred piatich rokov. „Teraz som však maximálne spokojná a neviem si predstaviť, že by som mala robiť niečo iné,“ dodáva študentka, ktorá má pred sebou ešte posledné štátne skúšky.
Na otázku, ktorému z medicínskych odborov sa chce v budúcnosti venovať, odpovedala: „Medicína je podľa mňa ako každá iná práca. Nemám rada prirovnanie práce lekára k poslaniu. Jednoducho, dobrý lekár má mať spokojných pacientov. A ja by som rada bola dobrou lekárkou. Veľa vedieť a tiež úspešne komunikovať s pacientmi, vedieť ich presvedčiť, aby mi dôverovali preto, že viem, čo robím.“ Zuzana už bola ako dobrovoľníčka aj v Indii, takže zo skúseností odtiaľ a teraz z Nepálu, ktoré by mohla využiť v praxi, uvažuje o neurológii alebo infektológii.
Medička po skončení piateho ročníka bola vítaná
Jej cesta do Nepálu, priznáva, nebola úplne naplánovaná tak, ako napokon dopadla. „Sčasti to bola náhoda. Začala som cestovať a pracovať v nemocnici v Indii a ešte predtým, než som tam prišla, som na webovej stránke International Humanity čítala o Slovákoch a Čechoch podporujúcich kliniku v Káthmandu. Pôvodne som mala ísť na prax do inej nemocnice v Nepále, ale nevyšlo to kvôli chaotickej komunikácii s tým zariadením. Tak som, trošku naslepo, skúsila osloviť International Humanity Free clinic v Káthmandu a ostala som tam. Klinika prišla o jednu stálu lekárku, ktorú mala, takže som sa ako medička po skončení piateho ročníka celkom hodila. Pre mňa to zasa bola jedinečná šanca vyskúšať si, čo viem, samozrejme, s rešpektom a opatrnosťou. Dokázať sa spoľahnúť na vlastný rozum a, hlavne, dostať sa do blízkeho kontaktu s miestnymi obyvateľmi a snažiť sa im pomôcť.“
Klinika v skromnom objekte nemá prístrojové vybavenie
Keďže predtým pracovala v nemocnici v Indii, približne vedela, aké sociálne a zdravotnícke prostredie ju čaká v Nepále. „Je to dobrá práca. Prináša uspokojenie a zadosťučinenie a zároveň benefit ľuďom v núdzi, ktorí si nemôžu dovoliť ani najzákladnejšiu zdravotnícku starostlivosť. Neexistuje tam žiadny druh poistenia a chorí si všetko od návštevy lekára, cez vyšetrenia až po lieky musia platiť sami v hotovosti.“
Pod pojmom klinika si človek môže predstaviť komplex budov s najmodernejším technickým vybavením. „Klinika International Humanity Free clinic je maličká, skromná budova v blízkosti hlavného turistického centra Káthmandu, ale veľa turistov tam nezablúdi. Človek si však užije naozajstný mestský nepálsky život: mečiace kozy čakajúce na svoju hodinu pod oknom, zelenina narozkladaná na chodníku, dopravný zmätok spôsobený kravami ležiacimi v strede cesty,“ objasňuje Zuzana Nedelská.
Na klinike pracujú štyria stáli nepálski zamestnanci, dve sestry a dvaja laboranti. Sestry prijímajú pacientov, robia s nimi vstupné rozhovory a vypíšu im zdravotnú kartu. „Jedna z nich, Showa, mi prekladá stony pacientov. Showa s druhou sestrou, Sitou, sedia v dolnej časti budovy, kde zároveň skladujú a vydávajú predpísané lieky. V hornej časti objektu sú dve ordinácie lekára a malé laboratórium, v ktorom laboranti robia základné biologické testy, rozbor krvi, moču a, hlavne, veľmi dôležitý test stolice. Pretože tam nie je žiadne prístrojové vybavenie, spolupracujeme s blízkou nemocnicou. Tieto vyšetrenia hradí pacientom naša klinika, lebo pre mnohých by inak takáto starostlivosť nebola vôbec dostupná,“ opisuje situáciu medička Zuzana. V lôžkovej časti je možné pacientov s infúziami, alebo tých, ktorí prídu z okolitých dedín, aj nakrátko ubytovať.
