Ak pri svojich potulkách Liptovom budete prechádzať Hubovou, určite do tejto malebnej dedinky odbočte a poobzerajte sa v nej. Gombáš, ako sa nazývala Hubová do roku 1948, no široko-ďaleko jej tak hovoria aj v súčasnosti, má za sebou naozaj bohatú históriu.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1425. No v miestnej lokalite Turnisko bolo objavené hradisko už z obdobia púchovskej kultúry. Počas 15. a 16. storočia patrila nepretržite panstvu hradu Likava. V roku l662 bola v tejto dedine ničivá povodeň, ktorá úplne zničila cestu do Ružomberka. V jeseni 1669 rozkázal kráľ postaviť v Gombáši historicky prvý most a v roku 1787 tu bola zriadená farnosť. Začiatkom 19. storočia mala dnešná Hubová 811 obyvateľov. Z pamiatok spomeňme neskorobarokový rímskokatolícky kostol z konca 18. storočia. V ňom si môžete prezrieť maľby od významného maliara Jozefa Hanulu. Vnútorné zariadenie kostola je zväčša klasicistické. Keď v obci v roku 1831 zúrila ázijská choroba, postavili v nej kaplnku sv. Róchusa. V neďalekej doline Bystré sa ťažila antimónová ruda až do roku 1912. Táto dolina je pozoruhodná niekoľkokilometrovými zvážnicami.
Kedysi v domácnostiach na spávanie boli v izbe jedna, dve alebo i tri postele. Nad posteľami bidlo, na ktoré sa vešalo nedeľné oblečenie. Ženské oblečenie sa ukladalo porancované a poskladané do truhly, ktorú dostala dievka od rodičov ako výbavu. Zriedkavo boli v obci pondusové bicie hodiny. Čas sa určoval podľa slnka a podľa vtákov. Handrové koberce sa začali používať až po druhej svetovej vojne. V pitvore bola lavička na nádoby s pitnou vodou. Voda sa donášala zo studničiek, ktoré sa nachádzali pod brehom Váhu. V dedine bolo päť takých studničiek. Postupne sa pitvory prerábali na kuchyne, ohniská nahradili sporáky.
Hubová sa halí do venca vrchov
Krásy prírodnej scenérie vytvárajú okolité doliny: Nižná dolina, Gombášska dolina, Čutkovie dolina, Medzižiare a Kútna dolina. Najkrajšia je Gombášska dolina s niekoľkými bočnými dolinkami: Za grúnikom, Hlboká, Muštová. V tejto doline pramení aj najväčší potok chotára, ktorý sa volá Lánový. Lánový potok priberá sponad Lazov vyvierajúci Brúsový potok. Oba tieto potoky tvorili náhon na mlynské koleso posledného gombášskeho mlyna založeného okolo roku 1893, ktorý stál poniže ich sútoku. Prestavbou mlyna vznikli dva byty. Krásna panoráma obce vzniká najmä tým, že z gombášskeho chotára sa strmo vypína k oblohe veniec vrchov, ktorý tvorí jeho prirodzenú hranicu. Na západe je to Kútnikov kopec, na juhozápade Suchý vrch a na juhovýchode Smrekovec až k rieke Váh. Nadmorská výška obce je okolo 450 metrov. Zaujímavosťou je, že pôvodne sa merala vo výške podlahy terajšieho kostola.
Ohrozia peniaze začiatok školského roka?
Od roku 1992 sa počet obyvateľov pohybuje okolo 1 100. V poslednom období sa do Hubovej prisťahovali mnohé rodiny. Aj oni prispeli k tomu, že po niekoľkých rokoch sú v miestnej škole opäť štyri samostatné ročníky. Škola v Gombáši existovala už v roku 1782. Chodili do nej aj deti zo Švošova, až kým si v svojej obci nepostavili vlastnú. Terajšiu školu stavali v rokoch 1969 – 1972. Sídli v nej tiež materská škola a v školskej jedálni sa stravujú aj domáci dôchodcovia.
Žiaci dosahujú výborné výsledky v rôznych súťažiach a robia obyvateľom radosť svojimi vystúpeniami pri rôznych príležitostiach. Deti so svojimi pedagógmi sa snažia udržiavať tradície, oprašujú staré zvyky. Z rôznych zberov sa im tohto roku podarilo zakúpiť nový školský nábytok. Teraz šetria financie na nábytok pre materskú školu. Žiaci okrem divadelného, zdravotníckeho a turistického krúžku môžu navštevovať počítačovú učebňu, učiť sa anglický jazyk a od septembra budú mať možnosť získavať jazykové zručnosti aj vo francúzštine. Riaditeľstvu školy a zriaďovateľovi však nedá spávať problém, ktorý sa v škole objavil v máji. Dosluhujú kotle. Starostka Zdenka Jarošová písala počnúc úradom vlády takmer na všetky možné inštitúcie. Uvedomuje si, že prázdniny sa rýchlo minú a ak nebudú financie na opravu kotlov, môže byť začiatok školského roka ohrozený. „Veríme, že nakoniec sa však všetko dobre skončí,“ dodala starostka.
Keď pošta môže byť problémom
Takmer všetky verejné budovy si občania Hubovej postavili svojpomocne. A je ich veru dosť. Budova kultúrneho domu, kde má sídlo aj obecný úrad, požiarna zbrojnica, dom smútku, škola alebo šatne pre športovcov. Dokonca na výstavbu domu smútku prispievali občania aj finančne. „Podobne to bolo aj v prípade zriadenia pošty, ktorú by mali teraz v obci zrušiť a riaditeľstvo pôšt v Liptovskom Mikuláši navrhuje vytvoriť nový typ pošty,“ povedala Zdenka Jarošová. „Nie je to pre obec výhodné, pretože v tomto type pôšt sa vedúca pošty stáva zamestnancom obce a obec sa dosť značnou čiastkou finančných prostriedkov bude podieľať aj na jej plate. Nevieme si však dosť dobre predstaviť reakcie občanov, a to hlavne starších, keby znova museli chodiť na poštu do Ľubochne. Nebola by to len strata času, ale v zimnom období je to aj veľmi nebezpečné. Snahou obce je preto poštu udržať.“
Nech ich neopustí entuziazmus
Zastavme sa na chvíľu pri hasičskej zbrojnici. Začala sa stavať v roku 1973, jej otvorenie bolo 23. novembra 1975. Hasiči dostali jeden z najdôstojnejších stánkov v Liptove. Dnes priestory hasičskej zbrojnice po pomerne rozsiahlej rekonštrukcii využívajú aj občania pri rôznych príležitostiach. „Mali sme v nej aj svadby, kary, rodinné oslavy,“ doplnila starostka. „V požiarnej zbrojnici má svoje priestory posilňovňa, ktorú využíva hlavne naša mládež, ale priestory vyhovujú aj pre materiály CO. V najbližšom čase by sme chceli budovu vymaľovať, opraviť fasádu a na budúci rok dať do poriadku kanceláriu pre predsedu tejto organizácie. V tomto roku sa ním stal, po schválení v obecnom zastupiteľstve, Dušan Špidus. Celý hasičský výbor je omladený a dúfame, že ich súčasný entuziazmus neopustí a neostane len pri ich predsavzatiach. Od členov nového výboru si sľubujeme hlavne vylepšenie akcieschopnosti členov hasičského zboru a aktívnejšie zapájanie do hasičských súťaží. Veď mladí hasiči majú na čom stavať. Prvé počiatky hasičského zboru možno označiť, podľa ústneho podania občanov, ako aj podľa zlomkov záznamov v protokoloch obce, do roku 1897. Posledný záznam v kronike je z 8. septembra 1957. Potom už záznamy chýbajú. Škoda. Bude v tradícii vedenia kroniky pokračovať nové vedenie?“
(RED)