„TO JE ŠIALENSTVO, ja by som to neurobil ani za milión,“ povedal chlapík, keď sa pozeral, ako žeriav vytiahol asi do 25-metrovej výšky staré žiguli. Bol v ňom francúzsky kaskadér Fabrice Lesieur a reportér Jožo Kubáni. Auto pustili „dolu nosom“ na zem.
Pád smrti videli diváci na parkovisku v Hrabove pri Ružomberku v poslednú júnovú sobotu. Ešte predtým predviedli profesionálni filmoví kaskadéri, ktorí účinkovali aj v Cobre 11, svoju šou. Na motorkách preskakovali cez horiacu obruč aj cez prekážky, autom robili kotrmelce, jazdili na dvoch kolesách. Povozili aj odvážne slečny z publika.
Odvaha nechýba ani Jožovi Kubánimu. Nedávno si v Poprade vyskúšal nebezpečnú jazdu s kaskadérom. „Trochu si to odnieslo koleno, ale horšie je na tom členok. Ten som si zničil na krňačkách,“ prezradil Jožo a rozmýšľal, či si ho nemá zabandážovať. „Netreba, uvidíš, bude dobre. To je výšková malota,“ upokojoval ho Fabrice a ukázal na žeriav. „Tak prepáč, väčší som nezohnal,“ zareagoval Jožo. Fabrice je skúsený kaskadér a pád smrti absolvoval už niekoľkokrát, dokonca až zo 40-metrovej výšky. „Vie to robiť viac kaskadérov, ale každý bol vždy v aute sám. Toto je prvý raz na Slovensku aj na svete, kedy budeme v aute dvaja. Vo dvojici to doteraz nikto neurobil, bude to svetový rekord.“
Fabrice je štíhly, Jožo svalovec. Zaujímalo nás, čo je v tomto prípade výhodnejšie. „Jožo má dvadsaťkrát väčšiu šancu sa zabiť,“ usmial sa francúzsky kaskadér a potľapkal Joža po pleci. „Neboj sa, všetko bude oukej.“ Jožovi do reči veľmi nebolo. „Potom sa porozprávame pri pive, teraz sa musím sústrediť.“
Keď sme sa ho spýtali, či pre istotu napísal testament, poslal nás do kelu. Zapálil si cigaretku a hypnotizoval žeriav.
O chvíľu vliezol aj s Fabricem do žiguli. Ľahli si doň tak, že nohy mali pri volante a pripútali sa popruhmi. Žeriav auto zdvihol do 25-metrovej výšky. Tri, dva jeden – teraz! A nič. Až po niekoľkých sekundách – bác! Žiguli sa zapichlo nosom medzi škodovky. Trochu sa z nich zaprášilo. Okamžite pribehli kaskadéri a novinári. Cez okienko sme zazreli Joža. Žije. Vydýchli sme si. Grimasa na tvári však naznačovala, že niečo nie je v poriadku. Kaskadéri mu pomohli dostať sa z vraku, Fabrice vyšiel sám. Zaznel aplauz, objali sa, Jožo sa pokúsil o úsmev. Krívajúc prešiel pár krokov, vychutnal si pár minút slávy a zvalil sa pod strom. „Autogramy teraz nie, prepáčte, o chvíľočku,“ precedil cez zuby. Pomohli sme mu vyzuť tenisku, lebo ho bolel členok. „Môžem sa na to pozrieť?“ ponúkol sa zdravotník z obecenstva. Jožov opuchnutý členok sa mu nepáčil a odporučil mu ísť na röntgen. „To bude dobré, ja to nejako predýcham,“ poďakoval sa Jožo. Ospravedlnil sa, že z piva nič nebude a štvornožky vliezol do auta. „Keď nechceš pivo, dostaneš injekciu,“ povedal Fabrice a vlastnoručne mu ju pichol do zadnej časti tela so slovami: „Neboj sa, viem to robiť, pichal som aj žralokom.“ Fabrice totiž kedysi choval žraloky a vozil ich na kamióne v obrovskom akváriu po celej Európe.
(BEA)
