Pred necelými deviatimi rokmi sa v Liptovskej Štiavnici hrala najnižšia súťaž, III. trieda.
Potom sa ale, vďaka novému vedeniu TJ Družstevník, táto obec blysla neuveriteľnými piatimi postupmi za sebou. Až sa vlani ocitla v III. lige. V nej si štiavnickí futbalisti dosť toho užili. Celú sezónu hrali pod psychickým tlakom, keď ich vážne strašil Damoklov meč, napokon ale ušli hrobárovi z lopaty. Po skvelom finiši sa TJ Družstevník odpútal z poslednej priečky a do cieľa prišiel na tretej pozícii od konca, čo znamená treťoligovú účasť aj v ďalšom súťažnom ročníku.
Vráťme sa najprv k jesennej časti. Až do 11. kola musela Liptovská Štiavnica čakať na prvé treťoligové víťazstvo. Potom ešte do zimy pridala dva. Ako si vysvetľujete takéto biedne vysvetlenie?
Pýtame sa Františka Mikuláša, ktorý v závere jesene vystriedal na trénerskej stoličke Karola Hrnčiara, ktorý túto dedinku priviedol do štvrtej najvyššej súťaže na Slovensku:
- Myslím si, že minulé leto sa toho veľa nenatrénovalo. Postup sme si vybojovali až v brážovom stretnutí, čím sa nám predchádzajúca sezóna trochu pretiahla. Potom sa oslovovalo a nutný bol aj oddych. Chcelo to, aby si chalani vydýchli fyzicky i psychicky. Slabšia letná príprava, ktorú navyše sprevádzali i niektoré zdravotné problémy, sa potom prejavila v majstrákoch. Štiavnica sa zrazu ocitla v spoločnosti takých miest ako Zvolen, Bytča, Kysucké Nové Mesto či Fiľakovo. A to s amatérskym tímom, zväčša s chlapcami, ktorí boli pri viacerých postupoch, ale nikdy nehrali niekde vyššie. Mužstvu chýbali skúsenosti. Naopak, naši súperi mali vo svojom strede i bývalých ligistov. My viac – menej len dvoch, troch skúsených harcovníkov. A tak sme platili aj nováčikovskú daň.
Keď to nešlo podľa predstáv, uskutočnila sa zmena na trénerskej stoličke.
- Neviem, či práve môj príchod mužstvu pomohol, ale hneď v prvom zápase sme zdolali Kremničku 2:1. Bolo to vôbec prvé víťazstvo Štiavnice v III. lige. Potom sme ešte trojbodovo zabrali v Krásne a doma s Králikmi.
Po jeseni bol Družstevník predposledný s 15 bodmi, avšak ani štart do druhého polčasu mu nevyšiel. Mužstvo si často tykalo s poslednou priečkou a vyzeralo to zlenedobre. Opäť sa štiavnický fanúšik nemohol dočkať víťazstva. Prečo?
- Herne to vôbec nebolo zlé, len neprichádzali adekvátne výsledky. Viacerí krútili hlavou, že s takou hrou nemôžeme byť na chvoste tabuľky. Najviac sme doplácali na nepremieňanie šancí. Už aj v jeseni nás tlačila topánka v koncovke. Keď máte v zápase päť, šesť vyložených šancí a nedáte gól, ťažko potom pomýšľať na víťazstvo. Boli stretnutia, kde stačilo z množstva príležitostí aspoň jednu využiť a mohli sme mať o päť, šesť bodov viac a skončiť v strede tabuľky.
Už vás mnohí odpisovali.
- Počúval som okolo seba, že po roku pôjdeme späť do IV. ligy. Ja som ale stále veril, že tá strelecká smola sa musí raz prelomiť. Navyše, na začiatku jari malo mužstvo tých ťažších súperov a hralo celkom fajn. Dosť sme totiž v zime popracovali aj na defenzíve a vpredu bolo naším zámerom využiť brejkové typy hráčov, akými sú Mrva, Švárny a Juráš.
Kedy prišiel zlom?
- Bol to zápas s Fiľakovom, osem kôl pred koncom. Do Štiavnice zavítal mimoriadne sebavedomý súper, ktorý si nič iné ako tri body ani nepripúšťal. Po výbornom výkone chlapci vyhrali 6:1 a ja som začínal byť presvedčený, že túto súťaž nemôžeme opustiť. Utvrdilo ma v tom aj ďalšie kolo. V Bytči, ktorá skončila štvrtá, sme síce prehrali 3:2, ale sedem minút pred koncom to bolo 2:0 pre nás. Aj tu sa chalani sami mohli presvedčiť, že na III. ligu majú, čo napokon aj dokázali. Vzápätí sme zdolali Starú Bystricu 3:0.
Koho by ste z vášho kádra zvlášť vyzdvihli?
Jednoznačne najväčšou osobnosťou mužstva bol Peter Jurčo, ktorý má aj ostrohy z najvyššej súťaže, počas svojho pôsobenia v Ružomberku. Veľmi dobrým krokom bol zimný príchod Petra Haláka z Dolného Kubína, ktorý sa stal oporou zadných radov. Spomenúť by si zaslúžili aj ďalší hráči. Zvlášť by som sa dotkol Michala Čaču, z ktorého môže byť veľký futbalista, ak sa vyrovná s doterajšou psychickou labilitou. Žiaľ, v závere sezóny sa nám nešťastne zranil a musel byť operovaný.
JÁN SVRČEK