Pomohlo, že žiadny liptovský tím neopustil V. ligu
Futbalisti Sokola Komjatná skončili síce v II. triede „len“ na 2. mieste, avšak to napokon malo prívlastok postupové. Do karát im zahral fakt, že nikto z liptovských tímov neopustil V. ligu.
Pred troma rokmi „kožená“ v Komjatnej takmer vydýchla. Veru, nechýbalo veľa a obec by bola bez futbalu. V decembri 2005 sa ale dala dokopy partia fanatikov, ktorá pod taktovkou nového predsedu TJ Sokol Pavla Blanu, postupne opäť postavila futbal na nohy. V sezóne 2006/2007 Komjatná vyhrala III. A triedu a teraz urobila ďalší krok smerom hore. A tak v ročníku 2008/2009 sa bude v dedine hrať už najvyššia liptovská súťaž.
„Keby mi niekto pred rokom povedal, že opäť sa budeme tešiť z postupu, neuveril by som mu,“ vraví P. Blana. „Mysleli sme na stred tabuľky. Vedelo sa, že mužstvo čaká o niečo náročnejšia súťaž. Na skvelej druhej priečke však chlapci skončili zaslúžene. Od začiatku do konca nám táto pozícia patrila. Za všetko hovorí 16 – bodový náskok pred treťou Liptovskou Kokavou.“ P. Blana ale jedným dychom prízvukuje: „Keby sme sa pred rokom neboli vykopali z „trojky“, ktorá je nielen náročná, avšak aj špecifická súťaž, neviem, kde by dnes bola Komjatná.“
Veľmi dôležité bolo, že príchode do II. triedy mančaft Sokola zostal pokope. Navyše sa káder aj doplnil. „Zvlášť by som v tejto súvislosti spomenul brankára Kuriša, ktorý v jeseni prišiel k nám z Liptovskej Teplej. Nielenže viackrát mužstvo podržal, ale ide aj o vzácneho futbalového poctivca. S takýmto chalanom je skutočne radosť pracovať.“
Komjatná ako novic vykročila do dvojky domácou kontumačnou prehrou s Liptovskou Teplou. Na ihrisku to bolo 2:1 pre Sokol, spoza zeleného stola ale prišla kontumácia 0:3. A právom. Lukáč, ktorý vtedy do Komjatnej prišiel z Liskovej, mal pre štyri karty z predchádzajúceho klubu stáť. Avšak nastúpil. Nevydarený štart nováčika nepoložil. „Jeseň sme mali lepšiu ako jar,“ tvrdí P. Blana. „Aj s prvou Demänovou chlapci odohrali vyrovnanú partiu. Päť minút pred koncom sme viedli 2:1, ale napokon prehrali 2:3. V odvetnej časti už ale Demänová bola nad naše sily. Na jej ihrisku sme navyše v predposlednom kole vybuchli a podľahli vysoko 0:5. Zimná príprava nám nevyšla tak, ako sme si predstavovali. Chalani, hlavne pre povinnosti v zamestnaní, nie vždy mohli prísť na tréning. To ale nie je len náš problém, s ním sa boria aj mužstvá vo vyšších súťažiach.“
Ešte počas prvej postupovej sezóny na trénersku stoličku v Komjatnej zasadol Jaroslav Kubala. „Je to svojský, ale zanietený tréner, ktorý je pre náš futbal veľkým prínosom. Predbežne sme dohodnutí i na ďalšej spolupráci.“
V Komjatnej sa o postupe začalo hovoriť až v závere sezóny. Predtým v TJ Sokol túto tému vôbec nerozoberali. „Tá naša skupina V. ligy bola mimoriadne vyrovnaná,“ vraví P. Blana. „Viaceré celky dlho nemali istotu pre budúcu sezónu. Keď sa v závere od konca odpútala Lisková, začal som sa zaoberať postupovou myšlienkou. Dve kola pred koncom som bol v tom, že to môže vyjsť. Veril som Bešeňovej, že v rozhodujúcej chvíli zaberie a súťaž neopustí. Aj kvôli krásnemu novému ihrisku.“
Pred rokom Komjatná si pripomenula polstoročie futbalu v obci. A nielen to. Náš najpopulárnejší šport tu viditeľne ožil. Okolo 200 – 250 ľudí chodí na domáce majstráky a na súperových ihriskách chlapcov sprevádzajú osádky desiatich až dvanástich osobných áut. Napriek tejto eufórii, je P. Blana i trošku skeptický: „Celkove sa mi nepáči smerovanie futbalu v dedinách. Hráči majú čoraz väčšie nároky, o chvíľu sa s nimi priblížia azda i ligistom. Obávam sa, že to nedopadne dobre. A na druhej strane, čoraz menej je dobrovoľníkov. My, keď sme začínali v decembri 2005, boli sme šiesti. Dnes sme iba traja. Niekedy je už toho veľa. Riadim klub, zabezpečujem jeho chod, vybavujem prestupy a ešte aj kosím trávu. Ešteže medzi sebou máme aj starostu Ota Brtka, ktorý nám veľmi pomáha. Poďakovanie patrí i celému obecnému zastupiteľstvu.“
JÁN SVRČEK