Leto trávi tradične aj v Liptovskom Mikuláši, v ktorom hokejovo vyrastal.
Hoci sa brankár Karol Križan nenarodil v Liptovskom Mikuláši, hokejovo vyrastal v tomto meste. V mikulášskom drese podával výborné výkony, a tak nečudo, že po ňom siahli zvolenskí funkcionári. V slovenskej extralige sa stal trikrát najlepším gólmanom a logicky sa ocitol aj v hľadáčiku reprezentačných trénerov.
Dvadsaťosemročného hráča v sezóne 2005/2006 vyhlásili za najlepšieho vo švédskej Elitserien. S tímom MoDo už aj ochutnal, ako chutí víťazstvo vo švédskej lige. V uplynulej sezóne jeho tím už toľko šťastia nemal a neprešiel cez štvrťfinálovú bránu. Jeho súperom bola Timra, s ktorou prehral celú sériu na zápasy 1:4.
Ako ste boli spokojný s uplynulou sezónou vo Švédsku?
-Pre mňa dopadla celkom fajn, so svojimi výkonmi som bol spokojný. Ale s tým, že vypadneme v prvom kole play off, nikto nerátal. V športe to už tak chodí, raz ste hore a raz dolu. Myslím si ale, že nejde o žiadnu tragédiu.
Čo bolo príčinou takého skorého konca sezóny?
-Naša hra nebola podľa predstáv a podľa mňa sme nemali ani také víťazné typy hráčov ako v uplynulej sezóne.
Vy ste ale v play off ani nemali nastúpiť.
-Áno, mal som problémy s chrbtom, kvôli ktorým som týždeň pred play off ani nechytal. Zranil som sa pred poslednými dvoma zápasmi základnej časti. V klube chceli, aby som chytal, tak som chytal. Zranenie prišlo v najnevhodnejšom čase, pretože mimo hry bol aj náš druhý brankár. Keď bolo s chrbtom najhoršie, nemohol som sa ani postaviť z postele.
Je s vami vo Švédsku aj manželka Miroslava?
-Väčšiu časť sezóny, pokiaľ jej to dovolia pracovné povinnosti, áno. Na Slovensku má firmu, v ktorej sa venuje zdobeniu svadobných sál.
Ako vyzeral váš program po majstrovstvách sveta?
-Bol som striedavo v Liptovskom Mikuláši a vo Zvolene. Mal som tu na návšteve tetu z Ameriky, tak som sa trošku venoval aj rodinným povinnostiam. Navštívil som rodičov, bol som v záhrade, ale veľa som aj oddychoval.
Ako je už u vás zvykom, letnej príprave sa venujete najmä v Liptovskom Mikuláši. Inak tomu nebolo ani počas tohto leta.
-Vo Zvolene by som ani nemal s kým trénovať, v Liptovskom Mikuláši mám veľa kamarátov aj z nehokejového prostredia. S dlhoročnou partiou okolo Vlada Čonku si z času na čas zahrám hokejbal a futbal.
Dokedy budete na Slovensku?
-Do Švédska pôjdem 20. júla. Asi dva týždne by som tam mal trénovať na suchu, potom je už naplánovaná príprava na ľade.
Prvé hokejové kroky ste robili v Liptovskom Mikuláši. Sledujete aj vo Švédsku, ako sa darí rodnému klubu?
-Samozrejme, výkony áčka som mal zmapované najmä vďaka internetu. Sledujem aj dianie v klube pred nadchádzajúcou sezónou, niečo mi povedia aj bývalí spoluhráči Jano Cibuľa, Palo Paukovček, Peťo Lištiak či Ďuro Halaj, s ktorými sme pri rozhovoroch nemohli vynechať situáciu v klube. Je dobré, že v minulej sezóne dali šancu mladým, v tíme ale, naopak, chýbali potrebné skúsenosti. Podľa mňa bolo chybou, že z klubu odišli viacerí skúsení hráči.
Pred touto sezónou v Liptove ale zaznamenali návrat viacerých skúsených rodákov.
-Tomu sa úprimne teším. Vďaka príchodom Jana Cibuľu, Peťa Lištiaka a Ďura Halaja budú v tíme aj skúsení hráči, čo je spolu s mladými výborná kombinácia. Mladí hrali dobre, no potrebovali stmeliť, čo sa im s vyššie spomínanou trojicou určite podarí. Chalanom budem v budúcej sezóne držať palce, aby sa im podarilo postúpiť do play off. Hoci som hral štyri roky vo Zvolene, mojou srdcovkou je stále Liptovský Mikuláš.
MICHAL PAŠKA
