Radka Berešíková sa s chorobou motýlích krídel narodila. Žije v Ružom-berku, Bielom Potoku, a v auguste bude mať 27 rokov. Pred piatimi rokmi jej museli amputovať pravú ruku.
„Od narodenia ma museli rodičia chrániť pred akýmkoľvek tlakom na pokožku, celá som v obväzoch. Rany, ktoré sa mi tvoria po akomkoľvek jemnom tlaku na pokožku, musia byť kryté sterilným obväzom. Horšie je, že pľuzgiere sa tvoria aj v sliznici zažívacieho traktu. Mám preto problémy aj s výživou a jesť môžem len tekutú stravu,“ prezradila Radka.
Píše básne
Napriek chorobe absolvovala gymnázium formou individuálneho štúdia a tri semestre na Filozofickej fakulte ružomberskej univerzity. Kvôli zhoršeniu zdravotného stavu však štúdium musela zanechať. Už na základnej škole začala písať básne, ako 14-ročná poslala poviedku do celoslovenskej súťaže a vyhrala. Napísala tri básnické zbierky – Štyri živly, Nočné raňajky a Rezonancie. Keď sme sa jej možno trochu netaktne spýtali, ako píše, keďže pravú ruku má amputovanú a ľavú mala tiež celú obviazanú, odpovedala: „Píšem na počítači ľavou rukou, ale nikto mi to nechce veriť. Prsty mám síce stiahnuté, ale dá sa to.“
Vagóny obväzov
Všimli sme si, že na obväzoch mala natiahnuté čosi, čo pripomínalo silonky. „Áno, sú to silonky. To vymyslela moja mama, aby lepšie držali obväzy.“ Hoci mala sukňu až po členky, občas aj spod nej vykukli obväzy. „Rany mi preväzujú každý druhý deň, minuli sme už vagóny obväzov. Možno by sa nimi dala obviazať celá zemeguľa,“ povedala Radka. Svoju chorobu zvláda statočne. Aj keď na tele má veľa rán, jej vnútorný svet je neporušený a bohatý. „Väčšinu času trávim doma pri knihách a internete. Cez internet som si našla veľa priateľov, s ktorými komunikujem a niekedy sa s nimi aj osobne stretávam. Môj zdravotný stav mi nedovoľuje, aby som išla sama niekde do spoločnosti, vždy som závislá od niekoho, kto ma tam zavezie. Sú to najmä moji rodičia, ktorí trávia veľa času pri mojom ošetrovaní.“
Prvýkrát v Švajčiarsku
Radkini rodičia pracujú ako lekári v ružomberskej nemoc- nici, preto má k dispozícii všetky dostupné nové poznatky o svojej chorobe a novinky v jej liečbe. Napriek tomu ju veľmi prekvapilo, že v USA už takmer desať rokov používajú s úspechom pri ťažko hojacich sa ranách liek nazvaný Apligraf. „Prvýkrát sa o ňom moji rodičia dozvedeli začiatkom tohto roka. S podporou lekára spolupracujúceho so spoločnosťou, ktorá liek vyrába, sme navštívili nemocnicu v Bazileji vo Švajčiarsku. Je jedným z dvoch miest v Európe, kde používajú túto metódu liečby na nehojace sa rany. Vysvetlili nám tam postup aplikácie a účinky preparátu a následne mi ho aplikovali na rany na piatich miestach. Okrem otca bol so mnou aj prednosta chirurgickej kliniky Ondrej Bencúr. Jeho úlohou bolo sledovať následné hojenie ošetrených rán na Slovensku. Po týždni prišlo k prvému preväzu a boli sme prekvapení výborným účinkom liečby. Na všetkých piatich ranách sa preparát prihojil a vytvorila sa nová pokožka. Touto cestou sa chcem ešte raz poďakovať všetkým lekárom, ktorí mi pomohli dostať sa k tejto liečbe a umožnili mi ju. Vliala mi ďalšiu chuť do života a optimizmus.“
Radke dali minulý štvrtok v ružomberskej nemocnici na rany tri biologické implantáty. Verí, že znovu pomôžu.
(RED)
