Pacientom, ktorým sa nehoja rany a kvôli tomu niektorým hrozí amputácia, svitlo na lepšie časy. Prvýkrát na Slovensku aplikovali biologickú liečbu nehojacich sa rán v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku minulý štvrtok.
Použili pri tom implantáty zo živých buniek, ktoré pochádzajú z predkožky novorodencov.
Dlhodobo nehojace sa rany trápia najmä pacientov s diabetickou nohou, bercovým vredom a takzvanou chorobou motýlích krídel. Princíp liečby vysvetlil Stefan Kaelin, zástupca spoločnosti Organogenesis, ktorá kožné implantáty vyrába. „Za normálnych okolností sa hoja rany samé od seba, ale asi tridsať percent nie. Podstatou novej biologickej liečby sú živé bunky ľudskej kože, ktoré sa v špeciálnej forme aplikujú na nehojace sa rany. Ide vlastne o kožný implantát s podobným zložením ako ľudská koža. Ten po položení na ranu uvoľní takzvané rastové faktory, ktoré naučia vlastnú kožu pacienta, aby sa zahojila.“
V Amerike ho používajú už desať rokov
Jeden implantát má plochu 44 centimetrov štvorcových. Vyvinuli ho a prvýkrát použili v Amerike už pred desiatimi rokmi. V USA bolo doteraz pacientom úspešne aplikovaných viac ako 200-tisíc liečebných kúr. Okrem USA sa táto liečebná metóda používa zatiaľ iba vo Fínsku, Švajčiarsku a v Južnej Afrike. Slovensko je teda druhou krajinou Európskej únie, kde sa takýto druh liečby bude používať, keďže Švajčiarsko nie je členom EÚ. Doteraz sa u nás pri dlhodobo nehojacich sa ranách používal iba špeciálny zdravotnícky materiál a lieky, ktoré iba potláčali priebeh ochorenia a nie vždy pomohli.
Prvýkrát na Slovensku
Biologický implantát na báze kože Apligraf vyzerá ako tenká blanka pripomínajúca matný celuloid. Priloží sa na ranu a na okrajoch prichytí samolepkami. Prednosta chirurgickej kliniky v ružomberskej vojenskej nemocnici Ondrej Bencúr aplikoval novú liečebnú metódu prvýkrát na Slovensku minulý štvrtok v ružomberskej vojenskej nemocnici Radke Berešíkovej trpiacej chorobou motýlích krídel. Je to choroba kože a hovorí sa jej tak preto, lebo je krehká ako motýlie krídla. „Pri bežnom dotyku a tlaku sa tvoria na koži pľuzgiere ako pri popáleninách a vznikajú rany, ktoré sa nehoja. Môže dôjsť k rakovine kože aj k amputácii končatín. Apligraf je jediná šanca, ako týmto ľuďom pomôcť,“ povedal Ondrej Bencúr. Na Slovensku je zatiaľ jediný lekár, ktorý môže liečbu aplikovať. Bol na ňu vyškolený vo švajčiarskom Bazileji začiatkom tohto roka. Radka už absolvovala jednu liečebnú kúru práve tam.
Pomôže pacientom s diabetickou nohou
Choroba motýlích krídel (Epidermolysis bullosa) je veľmi zriedkavá, na Slovensku ju má približne tridsať ľudí. Ale až 300-tisíc Slovákov trpí civilizačnou chorobou diabetes mellitus, ľudovo nazývanou cukrovka a u 19-tisíc z nich sa vyskytuje komplikácia nazývaná diabetická noha. Takmer u štvrtiny týchto pacientov je nutná amputácia dolnej končatiny. Až päťdestiat percent diabetikov však do troch rokov po prvej amputácii končatiny zomrie. Na Slovensku sa ročne vykoná 3500 amputácií z dôvodu diabetickej nohy. „Apligraf je jediný prípravok tohto druhu, veľmi efektívny. Je reálny predpoklad, že vďaka nemu sa počet amputácií pre diabetickú nohou zníži,“ skonštatoval prednosta diabetologického oddelenia Národného endokrinologického ústavu v Ľubochni Emil Martinka, ktorý by mal v budúcnosti tiež realizovať liečbu nehojacich sa rán Apligrafom.
Riaditeľ Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku Igor Čombor zdôraznil, že americký biologický preparát na liečbu nehojacich sa rán použili prvýkrát na Slovensku najmä vďaka ústretovosti ministerstva zdravotníctva, ktoré dalo súhlas na takúto liečbu a skupine odborníkov, ktorí sa v tejto záležitosti angažovali. „Keď sa dosiahnu pozitívne výsledky liečby, čo je takmer isté, chceme, aby čo najviac pacientov na Slovensku malo možnosti využiť túto metódu.“
Liečba je finančne náročná, jeden centimeter štvorcový preparátu stojí tisíc korún. No v porovnaní so šancou zachrániť ruku alebo nohu pacienta pred amputáciou je cena prijateľná. Zdravotná poisťovňa Radky Berešíkovej, ktorej ako prvej pacientke na Slovensku aplikovali na rany biologický implantát, sa k liečbe postavila kladne a financovala ju.
BEATA CHRENKOVÁ
