Obchod v Závažnej Porube má už viac ako pol storočia a stal sa akýmsi neoficiálnym strediskom v obci.
S históriou porubského obchodu sú spojené známe mená predavačiek: Elena Chovanová, Ľudmila Kompánová, Eva Mlynčeková, Marta Valentová, Mária Kováčová, Kveta Piatková, Zuzana Hladká, Ema Uramová, Emília Feniková, Ala Niňajová a mnoho, mnoho nespomenutých, no nezabudnutých. Priemerne zákazníci urobia nákup za 150 korún. Stáva sa, že niekto odíde aj bez zaplatenia? „Žiaľ, sem-tam sa objavia aj dlhoprstí zákazníci. Práve preto oči držíme stále na stopkách. Zavedením dômyselného systému zrkadiel však už možno takýto neduh účinne vystopovať. Kupujúceho bez platenia dokážeme veľmi ľahko odhaliť. Je to však veľmi nepríjemné. No faktom je to, že všetok nezaplatený tovar hradia predavačky zo svojho vrecka. A my máme tiež rodiny. Našťastie, takéto niečo sa už dávno nestalo,“ pripomína vedúca predajne Lýdia Lizúchová.
Zastavujeme pri oddelení mäsa, kde hygiena predaja stojí na prvom mieste. Určite patrí k porubským špecialitám, že štafetu obecného mäsiara prevzala pred tridsiatimi deviatimi rokmi po prvýkrát žena - Božena Adamicová. Je vyučená obchodníčka, no absolvovala mäsiarsky kurz a spĺňa nielen kvalifikačné, ale aj fyzické predpoklady pre výkon tohto „mužského“ povolania. „Pozrite," prihovorila sa od mäsiarskeho pultu, „toľké roky sekám mäso a ešte mám stále všetky prsty.“ Nezaprela v sebe zmysel pre svojský humor. Ešte v nedávnej minulosti to naozaj nebola ľahká práca. Dodávatelia vozili celé hovädzie štvrte. Mäso vo štvrtiach priniesť na klát, rozobrať a sekať... Čo najviac trápi vedúcu predajne? „Je to smutné, no za posledných päť rokov sme zaznamenali tri vlámačky do obchodu. Podľa rukopisu nejde o žiadnych nováčikov. Aj keď je v predajni namontované zabezpečovacie zariadenie, zlodejom stačí pár minút. Rýchlo dokážu utiecť a odniesť nemálo tovaru. Najčastejšie je to alkohol a cigarety. Samotná štruktúra odcudzeného tovaru však veľa hovorí o tých, čo sa dali na zbojnícke chodníčky. Zatiaľ sa nepodarilo nikoho usvedčiť, no rukopis a zanechané stopy hovoria veľavravne. Veď to poznáte: dovtedy chodí krčah po vodu... Čo drží ženy v obchode, keď je všeobecne známe, že platy predavačiek sú hlboko pod úrovňou priemernej mzdy? „ Je to tak, ako poviem. Rada som medzi ľuďmi, nedokážem byť zavretá pri počítači alebo sedieť za pásom. V obchode sa ľudia striedajú ako na stanici, stretávate rôzne nátury, povahy, počujete všeličo, všeličo sa dozviete, ale len pre seba. Klebetiť neslobodno. Obchodník musí byť nielen psychológom, ale aj majstrom komunikácie. Prízvukujem to známe: v obchode sa nerobí s tovarom, ale s ľuďmi.“
(DM)
