Piatok, 18. jún, 2021 | Meniny má VratislavKrížovkyKrížovky

Svet spoločných záujmov býva bezpečným mostom pre vzťah

„PO JEHO ODCHODE mi tu bude o poznanie pustejšie. Prežívam osobný smútok za človekom, ktorého som si odjakživa vážil a mal ho rád,“ vyjadril svoje pocity liptovský básnik Milan Rúfus pri oznámení smrti Michala Bartku.

Michal Bartko, slovenský literárny vedec, romanista, estetik, filozof a prekladateľ, rodom z Važca, zomrel nečakane vo veku nedožitých osemdesiatich piatich rokov v Liptovskom Hrádku pred necelým mesiacom. Jeho manželka, maliarka Viera Bartková – Mertová nám so zmesou smútku, ale aj spomienkových úsmevov poskytla rozhovor.

Čo ste vy na manželovi obdivovali?
Jeho charakter. Bol nepodkupný, nikdy sa nedal ideologicky zmanipulovať a veľmi na to doplatil. Keď založil časopis Revue svetovej literatúry, viedol korešpodenciu so zahraničnými autormi. Niekto vymyslel na neho komplot, že listy určite nie sú len literárnou záležitosťou. Osočovali ho, ťažko to znášal a podlomilo mu to zdravie. Pracoval však ďalej. Celý život bol absolútne pohrúžený do práce. Dokázal osemnásť hodín denne pracovať. Inak by nestihol redaktorčenie i prekladateľskú činnosť. Osemnásť kníh preložil z francúzštiny. Prekladal básne, beletriu a vedecko-literárne diela. Vydával aj vlastné knihy: Stupne poznávania, Portrétne štúdie, Poézia prostoty, Cestami tvorby a myslenia.

Neprekážalo vám jeho vysoké pracovné nasadenie?
Ja som si ho brala s tým, že je spisovateľ a celá oblasť jeho záujmov ma nekonečne lákala. Dokonca bolo jedno obdobie, keď syn nebol na svete a nemaľovala som, veľmi usilovne som robila s manželom. Keď sme šli na svadobnú cestu na Štrbské Pleso, bol práve pred doktorátom, tak viezol kufor kníh. Mnohí páni spisovatelia, na čele s J. P. Sartrom ležali v posteli medzi nami. Potom ma posielal okolo jazera trošku sa prejsť so slovami: „Ja ti budem z okna kývať.“ Jeho práca chcela jeho celého, ale dokázal zhodnotiť moje obrazy a som mnohé veci s veľkou láskou robila s ním. Práca zaberala toľko duchovného aj praktického priestoru, že denno-denné drobnôstky a starosti sme spolu ani nekonzultovali. Našťastie, som mala nesmierne obetavú mamičku, ktorá mala k môjmu maliarstvu a k manželovej literárnej tvorbe veľmi dobrý vzťah. Tak sme sa mali o koho oprieť, rovnako ako neskôr o porozumenie nášho syna.

Každý ste mali teda svoj svet?
Áno, svoj i spoločný. To je ten najbezpečnejší most pre partnerov. Naše povolania vzájomne korešpondovali. Mnohé témy sme mali spoločné, ibaže každý z nás ich inak vyjadroval. A vždy sa do tvorby dalo uniknúť pred všednými trampotami. Netvrdím, že by som nebola privítala, keby sa mohol rodine viac venovať. Ale už keď som si ho brala, vedela som trochu, do čoho idem.

Inšpiroval vás v maľbe?
Nie, doslova, nefungovalo to v takom zmysle, že by mi dal tému na maľovanie. Naša životná cesta však bola taká, na ktorej sa tehlička k tehličke sama prikladá. Veľa som maľovala. Veľmi rada som robila nástenné mozaiky, keramiky – vždy to bolo niečo nové a úplné dobrodružstvo, veľakrát som nevedela, čo z práce nakoniec vyjde. Či to nebola ťažká tvorba pre mňa? Keď niečo veľmi milujete, nie je to ťažké. Dostala som však alergiu, a preto sme kúpili domček v Liptovskom Hrádku a posledných sedem rokov bývame v Liptove. Navzájom sme sa inšpirovali najmä v poézii. Venoval mi zbierku básní Boľavé diaľky.

Môžete pozrieť za seba na svoju a manželovu tvorbu, na váš spoločný život spokojne?
Viete, že málo pozerám naspäť? Nemyslím na to, kde stojí moja mozaiková stena, kde je aký obraz. Všetko som to milovala, najviac som bola unesená, keď som sa blížila k cieľu – k dokončeniu práce. Po dokončení akoby to odstúpilo a už sa človek ponáral do inej problematiky.

Ostali nejaké manželove knihy v rukopisoch?
Manžel takmer nikdy dopredu neuzatváral zmluvy. Autorov, ktorých prekladal, vždy to bol veľmi atraktívny autor, vyberal sám. Preložil ho a potom mu kniha vyšla. Mal šťastnú ruku a pamäť mal skvelú, do detailov sa pohyboval v literárnom svete. Rozmýšľala som, či v rukopisoch sú nevydané veci. Áno, sú. Napríklad o abstraktnom umení, dejiny románu, o paralele medzi jednotlivými umeleckými disciplínami...

Kde sa manžel tak dobre naučil po francúzsky?
Obaja sme chodili na gymnázium v Liptovskom Mikuláši a mali sme francúzštinu. Manžel ako vynikajúci študent dostal štipendium francúzskej vlády a študoval vo Francúzsku na Sorbone a v Lyone. Keď tam bol, myslela som si, že pôjdem za ním a tiež vo Francúzsku skončím štúdium, ale prišiel február 1948 a povedali: buď okamžite domov, alebo ostať natrvalo v zahraničí.

Kde ste sa poznali s manželom?
Vo Važci cez plot. Na prázdniny ma vzala jeho sesternica z rodiny Lúčanských. Išla som do rodiny, z ktorej pochádzal evanjelický kňaz, pedagóg a básnik Michal Lúčanský. Bola som u najbližších Michalových susedovcov a on sa práve vrátil z Francúzska. Voňal diaľkami a mali sme si od začiatku čo povedať. Bola to osudová láska. Od prvej chvíle mi bolo jasné, že to bude on.

Neľutovali ste?
Kto občas nemá v manželstve ťažké chvíle? Keďže medzi nami existovali pevné mosty cez záľuby, dalo sa preklenúť všetko aj keď doba bola nekonečne ťažká. Napríklad brat bol zatvorený za skauting, v povstaní sa môj otec veľmi angažoval – bol cestný inžinier a postavil pre partizánov letisko. Nemci ho uväznili a odviezli do koncentračného tábora. Cestou vlak omylom Američania bombardovali. Manžel bol v Podtatranskej brigáde za Povstania. Nás stretali v spoločnom živote skutočne hraničné situácie. Niečo však stálo pri nás, že sme všetko zázračne prežili. Keď išli v televízii seriály, iba sme sa usmievali, že na desať takých by sme mali námety aj v našom živote.

Vás neťahala literatúra popri manželovi?
Vyšla mi kniha veršov v češtine. Raz som sa prechádzala a odniekiaľ prišli ku mne hotové verše. Vravím si: aha, tuto sú verše. Poslali mi ich z hora. Bol to zvláštny psychologický proces tvorby. Neviem, do akej miery a či sa niekedy niekto procesu tvorby venoval a rozanalyzoval ho, ale, myslím si, sú to dary.

Nebolo ťažké pred takmer siedmimi rokmi odísť z Bratislavy a ostať žiť v Liptove?
Čo do podnebia, áno. Bývali sme pod Slavínom, kde je tak kúzelne, ale moje zdravie a atmosféra pre nás nebola žičlivá. V čase príchodu do Liptova gro našej činnosti sme mali za sebou, takže v Liptovskom Hrádku sme žili povoľnejší dôchodcovský vek. Chodievali sme na nádherné prechádzky, okolie je tu úžasné. Mali sme mať s manželom v jeseni briliantovú svadbu, on by bol mal osemdesiatpäť, pravnúčatko má prísť na svet, ale on odišiel. Nečakane umrel. Večer bol v poriadku, ráno nežil, hoci nemal predtým zjavné zdravotné problémy. Ani nemyslel v kategórii starnutia a očakávania smrti. Možno utajene v srdci, ale navonok nie. Nikdy sme sa o tom nerozprávali. Naposledy sme spolu čítali knihu Veda kontra viera, takže tematicky akoby navodila situáciu, ktorá nás postihla.

Čo znamená, že ste knihy čítali spolu?
Veľmi často tú istú knihu približne v rovnakom čase a potom sme sa o nej rozprávali. Alebo nemal trpezlivosť niečo čítať, povedal: „Prečítaj, porozprávaš mi.“ Zásoboval ma knihami. Manželova láska ku knihám bola enormná, stále chodieval do kníhkupectva a nakupoval. Naša knižnica neobsahuje nič brakového, veľa kníh máme v origináli, najmä vo francúzštine. Neviem, čo s tým, musím vyvinúť značné psychické úsilie, aby som situáciu zvládala a dala pozostalosť do poriadku.

DAGMARA

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  3. Zázračná škola so zelenou strechou
  4. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  5. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  6. Crème de la crème po slovensky
  7. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  8. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  9. Po Slovensku na motorke
  10. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 27 618
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 11 714
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 10 682
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 443
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 7 381
  6. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 7 081
  7. Po Slovensku na motorke 6 106
  8. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 5 537
  9. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 267
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 3 926
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Spustili práce na tuneli Čebrať aj zo západnej strany od Hrboltovej. Zostáva vyraziť posledných približne 300 metrov. Termín dostavby úseku zostáva na rok 2023.


9 h
Ako si vybrať turistickú obuv? Poradí vám Lukáš Majerčák, expert z Intersportu.

Radí expert Lukáš Majerčák zo spoločnosti Intersport.


8 h

Pandémia ochorenia COVID-19 v Ústrednej vojenskej nemocnici (ÚVN) v Ružomberku najviac zasiahla chirurgické odbory, ktoré zaznamenali pokles operačných výkonov takmer o 80 percent.


TASR 9 h

Diskusiu sledujte naživo vo štvrtok o 14. hodine.


15. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Nečakaná správa o skone Júliusa Kohúta zasiahla mnohých.


23 h

Mladý medveď navštevuje v dedine včelára.


6 h

Zásahový tím evidoval o výskyte medvedice v dedine vyše 70 hlásení a sťažností.


17. jún

Počet kolízií elektrokolobežiek s chodcami v Trnave stúpol, pribudli aj vážne zranenia.


24 h

Už ste čítali?