V druhom dejstve premiéry ružomberskej rezervy v I. lige vybehli na trenčiansky umelý trávnik dvaja exdorastenci Michal Babic a Róbert Jendrišek a práve oni svojimi gólmi dali „stopku“ črtajúcej sa blamáži.
Prvý polčas, v ktorom vám Trenčín nasúkal päť gólov, ste sledovali z lavičke. Aké to boli pocity? – pýtame sa osemnásťročného Michala Babica, ktorý v ročníku 2007/2008 bol s 27 gólmi ďaleko najlepším strelcom I. dorasteneckej ligy.
- Bol som z toho nešťastný. Poriadne rozčarovaný. Pred zápasom som v kútiku duše dúfal, že môžeme u favorita prekvapiť. Azda uhrať i remízu. O to väčšie bolo moje sklamanie. Žiaľ, prvý polčas nám totálne nevyšiel.
Ako to cez prestávku vyzeralo v šatni?
- To sa musíte spýtať ostatných hráčov. Ja som sa v tom čase rozcvičoval a pripravoval na striedanie. Chalani však vraveli, že v kabíne nebol žiadny krik. Tréner Molnár mužstvo skôr povzbudzoval a na všetkých apeloval, aby odohrali druhý polčas dôstojne a pokúsili sa tiež streliť nejaký gól.
Bol Trenčín výnimočne ťažký súper?
- To by som nepovedal. Samozrejme, domáci boli lepší. Ťažili tiež z vysokých hráčov, najmä pri hlavičkových súbojoch. Až taký rozdiel však na ihrisku nebol, že by na tabuli mal svietiť stav 5:0. Súper mal vysokú streleckú efektivitu.
Spolu s Róbertom Jendriškom, spoluhráčom z dorastu, ste zaznamenali prvý ružomberský gól v I. lige. Michal, ako by ste ich opísali?
- Pri prvom Trenčania odhlavičkovali loptu pred šestnástku. V tej chvíli som sa ocitol voľný a videl medzi dvoma obrancami cestičku až k súperovej bráne. Tak som to skúsil a napokon obišiel i brankára. Druhému predchádzala predĺžená lopta dopredu, môj súboj jedného na jedného. Pri zaseknutí sa lopta odrazila na hranicu pokutového územia a Robo ju umne trafil.
Zaplatili ste nováčikovskú daň.
To sa stáva, ideme ale ďalej.
(SVR)
