V Hrboltovej, mestskej časti Ružomberka, sa v deväťdesiatom treťom futbal ocitol v úplnej kóme a tamojšia Iskra zanikla.
Po siedmich rokoch sa ale našla partia zanietencov, ktorá futbalu opäť vdýchla život. A teraz prišiel (po dlhých rokoch) aj prvý úspech, primát v III. A triede a postup do dvojky.
V sezóne 2006/2007 ste až do posledného kola bojovali o II. triedu bok po boku s Komjatnou. Teraz Hrboltová zviedla niečo navlas podobné s Hubovou. Ale so šťastným koncom. Ako to bolo z vášho pohľadu? – znela naša prvá otázka na trénera hrboltských futbalistov, Stanislava Tkáča.
- Nezakrývam, po prehratej bitke s Komjatnou zavládlo v našich radoch určité sklamanie. Vtedy sa o všetkom rozhodovalo vo vzájomnom dueli v Komjatnej v poslednom kole. Nevešali sme hlavy, ale povedali sme si, že ideme ďalej. Predsezónny cieľ bol jednoznačný a to postup. Opäť však vo vážnej hre až do konca boli dve mužstvá. Išlo o veľmi náročnú sezónu. Chalani hrali pod obrovským tlakom. Potrebovali sme iba víťazstvá, každé zakopnutie v súboji s Hubovou mohlo byť osudové.
Po jeseni ste mali na druhú Hubovú dva body k dobru. Na jar váš náskok narástol aj na štyri. Po prehrách v Hubovej a v Liptovských Revúcach sa ale všetko zmenilo a o dva body na čele trónil váš súper.
- V Revúcach sme zaslúžene prehrali. Domáci boli lepší, hlavne bojovnejší. Bolo to 22. kolo a Hubová nás vystriedala na špici. O všetkom napokon rozhodol, tri kolá pred koncom, náš domáci zápas s Hubovou, ktorý chlapci vyhrali 3:1. Potom sme si už prvenstvo v súťaži nenechali ujsť. Bol to veľmi emotívny duel. Na jednej i druhej strane bolo cítiť jeho obrovskú dôležitosť. Dosť sa o tomto zápase porozprávalo. To nechcem už rozoberať. Smelo ale môžem povedať, že so štítom vyšlo šťastnejšie mužstvo. Hubová, ktorá má veľmi kvalitný „mančaft“, bola nám počas celej sezóny mimoriadne zdatným súperom.
Čo sa zmenilo na futbalovej klíme v Hrboltovej?
- Môžem povedať, že aj táto časť mesta začala žiť futbalom. To, že futbal sa takto pozviechal, je v prvom rade zásluha podnikateľky Janky Húšťovej. Pomocnú ruku podali i ďalší z podnikateľských kruhov – Emil Lauko a Ján Královenský. Obísť nemožno ani úsilie „výborníkov“ na čele s predsedom Mariánom Svrčekom. Poďakovanie patrí aj našej poslankyni mestského zastupiteľstva Anne Šanobovej. Zvýšili sa návštevy na „majstrákoch“. Zvedaví na nás boli aj Ružomberčania či ľudia zo susedných obcí. Za posledné obdobie na našom ihrisku vyrástli tiež nové sociálne zariadenia. Viem, že hracia plocha nie je kvalitná, všetko však nemôže prísť naraz. Aj v tomto smere sa robia kroky.
Pán tréner, čo ďalej?
Verím, že v II. triede budeme mať viac pokoja. Pekné by bolo napodobniť predchádzajúceho víťaza „trojky“ Komjatnú, ktorá je už v I. triede. Ale nepredbiehajme. Čakajú nás iní súperi a s nimi aj nová motivácia. V prvom rade sa chceme snažiť o pekný futbal, ktorý ľudí bude lákať. Z „postupového“ kádra s aktívnou činnosťou skončili Vojtech Jánoš a Ľuboš Sliacky. Máme však rozpracované nejaké prestupy, ktoré by mali znamenať posilnenie mužstva.
JÁN SVRČEK
