Voda nebola, len samá divá zver kolom dokola. Šli lovci a sledujúc divého jeleňa, zbadali, ako pred nimi uteká žena Boginka a v náručí nesie Boginčiatko.
Povesťou o zrode riečky Revúčanky si obyvatelia Liptovských Revúc i rodáci rozpŕchnutí vo svete a niektorí privolaní oslavami domov, pripomenuli dejiny svojej dediny. Sedemsto sedemdesiate piate výročie od prvej písomnej pamiatky o obci. Oslavovať s Revúčanmi prišli napríklad poslanec Národnej rady SR Ján Kvorka, predseda VÚC zo Žiliny Juraj Blanár, zástupcovia štátnej správy okresu Ružomberok, starostovia okolitých obcí, kňazi, ktorí pôsobili a pôsobia v obci. Čas na návštevu Revúc si vydelil i biskup Štefan Sečka. Na javisku, ktoré vzniklo pred kultúrnym domom, sa pred množstvom divákov v nedeľu 13. júla odvíjali útržky z histórie obce. Vody Revúčanky boli svedkom, ktorý dych prekrásnej doliny cítil už pred udalosťami zachytenými písmom. Tak pred divákmi vyrástol les so skutočnými ihličnanmi a dej Liptovských Revúc sprítomňovali hereckými výkonmi ochotnícki herci pod vedením Eduarda Madliaka, celý program moderovali Zuzana Straková a Ján Harbuta.
Čriepky z histórie
Čo z histórie mohlo zaujať Revúčanov? Možno uhorský kráľ Ondrej II., ktorý v roku 1233 daroval Hundkontovi tri poplužia zeme (Terra Reucha) pri ústí riečky. Tá sa už o storočie neskôr vo výsadnej listine mesta Ružomberok spomína pod latinským názvom Reuce. Možno vláda likavského panstva, pastieri, možno výstavba novej cesty cez Šturec, ktorú vytyčovali talianski majstri. Povráva sa, že ňou putoval aj svätý Gorazd na svojej púti do Nitrianskeho opátstva, ale aj liptovskí murári, či rôzni remeselníci. Vraj v haláši na Vyšnej nocovala aj Mária Terézia.
Zaujala aj scénka s vytiahnutím zvona. Údajne ho na vežu dostalo po poldruhadňovej „šichte“ štyridsať chlapov. Zvon zobrazuje Zvestovanie Panny Márie: archanjel Gabriel ju s ľaliou v ruke pozdravuje. Z druhej strany má zvon nápis: Povstal som obetou Troch Revúc roku 1869. Silný dojem zanechal aj výstup vrkočatého dievčatka plačúceho nad tým, že ho v škole učiteľ nútil hovoriť Otčenáš po maďarsky. Obrázky z Liptovských Revúc sa odvíjali aj cez svadobné výjavy, ba prišli aj regrúti, zazneli výbuchy ako počas 2. svetovej vojny, program uzavrela spevom folklórna skupina Revúčan.
Udelili čestné občianstvo
Obecné zastupiteľstvo na slávnostnom zasadaní v predvečer osláv 775. výročia od prvej písomnej pamiatky o obci schvá udelenie čestného občianstva a čestného uznania obce. Starosta Ján Borovský a zástupca starostu Miroslav Gazdarica odovzdali ocenenia biskupovi Štefanovi Sečkovi, učiteľovi Leopoldovi Mudrončíkovi a čestné uznanie folklórnemu súboru Revúčan. Štefan Sečka, spišský pomocný biskup, pôsobil v Liptovských Revúcach šesť rokov. V roku 2002 bol v Spišskej kapitule v Spišskom Podhradí vysvätený za biskupa. „Čestné občianstvo udelila obec biskupovi za vynikajúcu pastorizačnú činnosť v čase pôsobenia v obci,“ povedal zástupca starostu M. Gazdarica. „Na moje pôsobenie v Revúcach si spomínam veľmi rád, hoci život tu bol náročný, ale ľudia veľmi priami. Cítil som sa medzi nimi veľmi dobre,“ skonštatoval biskup Š. Sečka.
Učiteľ Leopold Mudrončík sa narodil v roku 1919 v Ružomberku a pôsobil v školských službách od roku 1941. „Počas tridsaťročného pôsobenia v dedine nechal po sebe nezmazateľné stopy. Bol pri tom, keď sa zjednocovali tri školy v obci, keď sa postavila škola na Rakytove, aktívne pôsobil aj na kultúrnom poli, roky bol obecným knihovníkom a predsedom Osvetovej besedy. Organizoval prednášky, nacvičoval kultúrne programy, estrády a bol i pri dianí ochotníckeho divadla. Cez Osvetovú besedu zapožičiaval hrané filmy a premietal ich vo všetkých troch častiach obce, bol aj pri začiatkoch výstavby nového kultúrneho domu. Bol učiteľom niekoľkých generácií,“ dokončil M. Gazdarica.
Revúcke piesne znejú
Obecné zastupiteľstvo v Liptovských Revúcach schválilo i tretí návrh. „Folklórny súbor Revúčan dostal čestné ocenenie za dlhodobú jedinečnú reprezentáciu dediny vo folklóre, ktorú prezentoval v médiách a má zásluhu na rozvíjaní a uchovávaní folklórnych tradícií,“ vysvetlil ocenenie starosta obce Ján Borovský. Sotva Zuzana Gazdaricovie Tomčíkovie prevzala za súbor plaketu, jej prenikavý hlas zaujúkal a diváci ju odmenili dlhým potleskom. Vraj jej ujúkanie pri trávniciach bolo neraz počuť široko-ďaleko a veru aj meteníky vie spolu s Helenou Majzelovie napiecť chýrne.
Revúčan sa zúčastnil na folklórnych festivaloch vo Východnej i v Detve. Počas jeho činnosti sa v ňom vystriedalo veľa účinkujúcich. Mnohí z nich už nežijú.
DAGMARA