Obecný rozhlas v Ľubeli pozýval občanov do miestnej Ovocinárskej záhrady, kde bol pripravený kultúrny program, posedenie s občerstvením a nad Ľubeľou už stála vatra, pripravená na zapálenie.
Mala zahorieť pri príležitosti výročia vyhlásenia zvrchovanosti Slovenskej republiky. Pekné melódie ozývajúce sa z príjemného prostredia lákali aj návštevníkov obce.
Erik Gemzický privítal hostí a hlavne občanov Ľubele, ktorých pozdravil aj primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč. V príhovore poukázal na význam tohto medzníka v dejinách Slovenského národa. Rudolf Urbanovič, prednosta Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši, rodák zo susednej z Dúbravy, jemne navodil atmosféru, ktorá prevládala počas akcie.
Rozcítenie do sŕdc prítom-ných vniesla herečka Ľubeľského ochotníckeho divadla Lenka Kubíková, zarecitovaním básne od Janka Silana: Biela, belasá, červená. Až tu si niektorí uvedomili, aký význam majú pre slovenský národ tieto farby našej zástavy. Príhovory pokračovali a starosta Ľubele vyzdvihol význam dňa a prisľúbil zorganizovať podujatie aj v budúcich rokoch.
Veková skladba účastníkov podujatia v sobotu 20. júla bola naozaj rôznorodá, ale nie každý pochopil, prečo stretnutie pri vatre nazvali organizátori tentoraz vatrou zvrchovanosti. Najmä mladí vedeli o význame akcie asi najmenej. Ale aj starší, ktorí vyhlásenie zvrchovanosti zažili na vlastnej koži, nevedeli oveľa viac. Až keď znenie deklarácie prečítal Erik Gemzický, ľudia pochopili význam tohto podujatia. Dobre im padli aj slová predsedu miestneho odboru Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši Milana Stromka a potom sa už zhromaždenie presunulo k vatre.
Počas stúpania do mierneho kopca zneli v ušiach ľudí vety deklarácie z toho pamätného 17. júla 1992: „My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo. V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie. Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, vyhlasujeme, že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta. Touto deklaráciou Slovenská národná rada vyhlasuje zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa.“
Toto snaženie vyústilo 1. 1. 1993 do vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Pri zapaľovaní vatry už zneli národné piesne v podaní miestneho spevokolu.
(PTOM)