PREVLÁDA V POSLEDNÝCH rokoch počas letných mesiacov nadmerné teplo kvôli globálnemu otepľovaniu alebo počasie neprekračuje dlhodobé priemery? Kvôli tomuto sporu nech sa medzi sebou odborníci hoci aj pobijú. My ostatní by sme mali len vedieť, čo robiť (alebo nerobiť) počas extrémnych horúčav, čo nám pomôže a čo skôr uškodí.
Vo všeobecnosti vládne predstava, že rozpálené telo, povedzme, v betónovej džungli Ružomberka bez mestského parku najviac osvieži limonáda plná ľadu či pivo vytiahnuté z mrazničky. Omyl! Keď vypijete niečo studené, vaše telo musí najskôr zohriať tekutinu na teplotu tela. Pritom sa aktivizuje krvný obeh, čo spôsobí zase len ďalšie zvýšenie telesnej teploty. Ľudia žijúci v južných krajinách alebo v Oriente už dávno vedia, že počas horúcich dní sa vyplatí piť teplý čaj.
A čo s tvrdením, že keď sa raz natriem drahým opaľovacím krémom s vysokým ochranným faktorom, chrániť ma bude aj vo vodách Liptovskej Mary? Znovu omyl! Ako dlho krém chráni, záleží na ochrannom faktore a spôsobe jeho vyprchania. Keď sa však krém na opaľovanie zmyje vo vode, na ochranu pokožky už nemôže mať nijaký vplyv. Mylná je aj predstava, že čím drahší je opaľovací krém, tým viac chráni pokožku. Podľa aktuálnych výskumov chránia telo totiž aj lacnejšie krémy rovnako dobre.
A keď už sa opaľujeme pri Liptovskej Mare, ešte jedno upozornenie. Neverte rade – choď sa schovať do chládku, aby si sa nespálil. Pri odrazoch od okolitých budov alebo od hladiny vody menia slnečné lúče svoj smer. A v takých prípadoch sa človek môže spáliť, aj keď sedí v tieni. Dúfame, že ste neuverili ani tvrdeniu, že opaľovanie v soláriu zabráni letnému spáleniu kože. Toto riziko nie je limitované tým, či ste sa predtým slnili pod umelým slnkom. Navyše, ak ste pobyt v soláriu prehnali, beriete na seba aj možné zdravotné riziká a komplikácie, napríklad v podobe rakoviny kože. Ani samoopaľovacie krémy nechránia pred UV žiarením. Pokožke síce dodajú pekný hnedý odtieň, ale v žiadnom prípade neplnia ochrannú funkciu. Nemajú totiž ochranný faktor.
A ako sa brániť teplu v byte? Vetrajte len ráno a večer – a pred otvorené okno zaveste mokrú plachtu. Ak necháte v spálni celú noc otvorené okno, pozor na prievan. Ten môže spôsobiť stuhnutie šije či nachladnutie. To isté platí aj o klimatizácii. Nepoužívajte ju v noci, ušetríte tým, okrem iného, aj elektrickú energiu. Cez deň okná a dvere nechajte zatvorené, závesy a žalúzie zatiahnuté, aby do bytu neprúdil teplý vzduch.
A pomáha pred spaním ľadová sprcha? Sprcha áno, ľadová však nie. Lepšia je vlažná alebo teplá, pretože sa otvoria póry a cez ne z tela lepšie odchádza teplo. Pokiaľ sa človek po sprchovaní neutrie, telo sa schladí tiež osychaním.
V horúčavách sa počas dňa odporúča vypiť tri litre tekutín. Večer to ale s pitím nepreháňajte, aby ste nemuseli často chodiť na WC. V horúčave je výborný jablčný ocot zriedený vodou (popoludní) a pred spaním vlažný čaj z medovky či mäty. Tá síce neuspáva, ale ochladzuje.
V lete sa nevyplašte z toho, že spíte menej. Je to prirodzené, organizmus potrebuje v priemere o hodinu menej spánku vďaka svetlu, ktoré zabraňuje produkcii spánkového hormónu melatonínu.
A na záver trochu erotiky. Je lepšie spať nahý? Úplne nahí nespite. Ide hlavne o hygienu - telo totiž počas noci vypotí až pol litra potu. Skvelé je pyžamo zo saténu, dodá pocit chladu. Ak ho chcete ešte zvýrazniť, skôr ako si ho oblečiete, dajte ho na chvíľu do chladničky! A periny nahraďte tenkou prikrývkou alebo posteľnou plachtou.
A ak to niekomu nestačí, ešte jedna tajná rada - pokiaľ v zime používate zahrievaciu fľašu, premeňte ju na fľašu ochladzovaciu. Jednoducho ju na dve hodiny pred spaním dajte do chladničky (nie do mrazničky!) a potom si ju v posteli striedavo prikladajte na telo.
JÁN SZABÓ
