Ročník 2002/2003 priniesol Valaskej Dubovej vytúžený postup z druhej do prvej triedy. Po piatich sezónach v liptovskej „jednotke“ sa Valaská Dubová nielenže lúči s I. triedou, ale, žiaľ, dala (zatiaľ) aj absolútnu „bodku“ za futbalom v dedine.
Po vypadnutí z „jednotky“ sa totiž TJ SLOSPE Valaská Dubová neprihlásila pre sezónu 2008/2009 do žiadnych súťaží. Tým pádom zrušila svoje „áčko“ ako aj žiacky tím.
Ešte stále ste šéfom športu vo Valaskej Dubovej? – znela naša prvá otázka dlhoročnému predsedovi miestnej TJ Jaroslavovi Lakoštíkovi.
- Zatiaľ sa nenašiel nikto nový, takže som.
Z akého dôvodu sa Valaská Dubová neprihlásila do II. triedy?
- To je na dlhšiu debatu.
Skúste to v stručnosti ozrejmiť.
- Začali sme ako partia pred osemnástimi rokmi. Stále sme to ťahali, naposledy ale len štyria – Ladislav Zajac, Milan Kereškéni, Jaroslav Dubovský a ja. Už v zime sme uvažovali skončiť a odovzdať štafetu ďalším. Nikto sa ale nenašiel, tak sme si povedali, že sezónu ešte dotiahneme do konca a pokúsime sa mužstvo zachrániť v I. triede. Je mi naozaj veľmi ľúto, že nemá kto pokračovať v našich šľapajách.
To znamená, že futbal nateraz v dedine skončil a pekný areál bude zívať prázdnotou?
- Netvrdím, že ide o definitívny koniec futbalu v obci. Rád by som bol, keby sa našla nová partia zanietencov, najlepšie z mladých ľudí. Jedno je isté, v najbližšom súťažnom ročníku Dubová nebude mať zastúpenie v žiadnej súťaži. Momentálne akoby nikto v dedine nemal záujem zadarmo sa venovať futbalu. Po toľkých rokoch sa odchádza ťažko, už si ale človek potreboval i oddýchnuť. Hlavne soboty a nedele sme takmer dvadsať rokov venovali tomuto športu. Aj na úkor vlastných rodín.
Neboli za takýmto vážnym krokom aj iné dôvody. Napríklad ekonomické problémy, úzky hráčsky káder či vypadnutie z „jednotky“:
- Nie, v tom to nebolo. Nič by nebola na našom rozhodnutí zmenila ani záchrana v súťaži.
Čo s hráčmi?
- Kto si nájde nový klub, pustíme ho na ročné hosťovanie. Nepripúšťam si myšlienku, že by sa po roku futbalový život do Valaskej Dubovej nemal vrátiť. Bolo by to veľmi zlé. Vybudovali sme si krásne ihrisko so šatňami i sociálnymi zariadeniami. Pred dvoma rokmi sme dokonca rozšírili hraciu plochu z 50 na 55 m. Najviac mi je ľúto našich žiačikov. Sú tam futbalovo silné ročníky. Tí chlapci si to nezaslúžia.
Vráťme sa ale ešte k predchádzajúcej sezóne. Skončili ste na poslednej priečke s jedenásťbodovou stratou na predposlednú Liptovskú Lúžnu a v závere si mužstvo zaknihovalo aj viaceré výprasky – vo Švošove 0:10, v Kvačanoch 0:5, doma s Likavkou 3:9. Čo sa vlastne dialo?
Výrazne sa nám zúžil a oslabil hráčsky káder. Niektorí stabilní hráči odišli za prácou do cudziny, iných zase vyradili zdravotné problémy. Keď vám vypadne zo päť chalanov, ktorí pravidelne hrávali, musí to byť cítiť. Mali sme však aj celkom slušné zápasy, keď sa „mančaft“ ako – tak dokázal zísť. Vtedy hra mužstva mala i sympatickú tvár. Zvlášť by som tu spomenul domáce stretnutia s Liptovským Hrádkom (2:0), či Beňadikovou (5:0). Na druhej strane, bilancia jari hovorí aj o dvoch kontumačných prehrách. Počas odvetnej časti sa na nás akoby len všetko valilo. V závere sezóny vypadol aj tréner Ivan Dittrych, ktorý absolvoval dve operácie. Aj to nám situáciu komplikovalo. Svojím spôsobom ho zaskakoval výbor v spolupráci s kapitánom tímu Mariánom Jankechom a brankárom Štefanom Maslom.
JÁN SVRČEK
