Veľkou postavou ružomberského tímu v Prešove bol strednopoliar Štefan Zošák. Podal výborný výkon, keď znamenal najväčšie nebezpečie pre domácu obranu. Lenže ani jeho dva zásahy „do čierneho“ nestačili čo len na zisk bodu. Práve Š. Zošáka sme po sobotňajšom dueli vyspovedali.
Dať vonku dva góly a vracať sa domov s prázdnymi rukami, to musí poriadne škrieť. Čo vy na to?
- O to viac to škrie, že sme mali na to, aby sme v Prešove získali aspoň bod. Žiaľ, nepodarilo sa nám to. Je to škoda. Chýbalo nám aj šťastie. Čo povedať k tomu, keď z poslednej štandardky v 94. min. dostanete rozhodujúci gól?! To je aj o smole.
Podobne ako v úvodnom kole v Košiciach, i teraz Ružomberok inkasoval „rýchly“ gól. Ba ešte skôr. Nezobrali sme si poučenie z predchádzajúceho stretnutia?
- Ešte aj v šatni sme si hovorili, že si musíme dať pozor na začiatok. Každé manko, vonku zvlášť, sa ťažko doháňa. A predsa sa to stalo.
V uplynulej sezóne ste neraz prišli o body v záverečných sekundách. V Prešove ste sa k tomu akoby vrátili.
- Často góly padajú na začiatku a na konci. Myslím si, že to súvisí hlavne s koncentrovanosťou. Nič iné nám nezostáva, len si z týchto vecí zobrať poučenie a v ďalších kolách sa vyvarovať podobných chýb.
Dvanásť minút pred naplnením riadneho hracieho času ste vyrovnali na 2:2. V tej chvíli ste verili, že už bez bodu z Prešova neodídete?
- Určite. Navyše, ešte som dúfal, že by nám mohol vyjsť nejaký brejk a strhli by sme víťazstvo na svoju stranu. Domáci potom už iba nakopávali lopty, ktoré sme najmä hlavami odvracali. Po vyrovnaní na 2:2 bolo na súperovi vidno, že je zaskočený. Pred početným publikom, ktoré ho vkuse hnalo dopredu, zrazu sa mu začala rozplývať vidina troch bodov. Mali sme to využiť.
Štefan, doteraz ste na svojom konte mali dvanásť gólov v najvyššej súťaži. Skórovali ste niekedy aj dva razy?
- Nie. V Prešove to v Corgoň lige bolo prvýkrát.
Môžete opísať tie góly?
- Pri prvom ma Miro Božok našiel na zadnej žrdi a loptu som už iba doklepol do prázdnej brány. Pri druhom to bola Ďubekova prihrávka. Marekovi Bakošovi som stihol zakričať, nech mi to pustí a ľavačkou som trafil.
Mali ste ešte ďalšie dve šance.
V prvom polčase som za stavu 1:1 z päťky prestrelil bránu a v druhom polčase som zase z hranice šestnástky minul priestor medzi žrďami.
Viac než polovicu zápasu ste hrali desiati. Bolo to veľmi cítiť?
- Určite. Taký dlhý čas a navyše na ťažkom teréne, to dá poriadne zabrať. Aj sily skôr ubúdajú. Aj keď sme boli len desiati, zomkli sme sa a chceli sme stretnutie dotiahnuť do úspešného konca.
S akou taktikou išlo mužstvo na ihrisko? A čo sa v nej zmenilo cez prestávku?
- V Košiciach sme, dá sa povedať, vybuchli, sklamali výsledkom i výkonom. Jednoznačne sme chceli zlepšiť našu hru. Oveľa viac kombinovať a snažiť sa prechádzať do rýchlych útokov a pokúsiť sa dať nejaký gól. Napokon sme dali dva, ale tri inkasovali. Po Lačného vylúčení sa náš systém zmenil akurát v tom, že sme prešli len na jedného útočníka. Ten mal byť podporovaný krajnými záložníkmi. Stretnutie ukázalo, že to bola cesta ako sa vpredu presadiť.
Skúste porovnať doterajšie dva „majstráky“.
- To sa nedá. V Košiciach to bolo celkove zlé. Tu sme celkom dobre hrali. Ale čo z toho, keď prehráte.
V sobotu sa Ružomberok prvý raz predstaví pred vlastnými divákmi v súboji s Banskou Bystricou. Vaše želanie?
Samozrejme víťazstvo. Chceli sme nejaké body mať aj zvonku, aby sa nám lepšie hralo, nevyšlo to. Musíme to napraviť. Liga sa len rozbieha, kôl je ešte veľa. Mohli sme už však nemať v tabuľke nulu.
JÁN SVRČEK
