V sezóne 2005/2006 futbalisti 1. OFC Liptovské Sliače ratovali I. ligu. O rok na to, jedna z najväčších obcí ružomberského okresu oslavovala postup.
Išlo o historický medzník. Dvadsaťjeden rokov totiž uplynulo od chvíle, keď Liptovské Sliače hrali v nadliptovskej súťaži. V V. lige 1. OFC sa nestratil a skončil na veľmi peknom 3. mieste (1. Černová 47 b., 2. Ďanová 46, 3. Liptovské Sliače 44).
„Išlo o mimoriadne vyrovnanú súťaž,“ zdôrazňuje hrajúci tréner Liptovských Sliačov Roman Plávka. „Po prvej polovici veľa mužstiev bolo v hre o udržanie sa. Do tejto početnej skupiny sme patrili aj my.“ Náš nováčik po jesennom dieli, vrátane prvého jarného predohrávaného kola, bol deviaty so ziskom 18 bodov. Jar ale 1. OFC mal závideniahodnú, najlepšiu zo všetkých štrnástich celkov. Tá mu priniesla 29 bodov, ale pri konečnom účtovaní o tri mužstvo prišlo. Pykalo za inzultáciu náhradného brankára Jaroslava Fullu na sklonku jesene v Ďanovej, v jarnej predohrávke. Okrem finančnej pokuty, Sliačom na jeden „majstrák“ zastavila činnosť. „Aj s odstupom času nás tento nešťastný duel škrie,“ nemôže R. Plávka zabudnúť na neprávosť. „Mierne povedané, podgurážení rozhodcovia celý zápas pískali tendenčne v prospech domácich. Žiaľ, po skončení stretnutia náš náhradný brankár, inak najstarší člen kádra, ktorého sme akurát na tento zápas stiahli, sa neudržal. Oficiálne išlo o inzultáciu hlavného rozhodcu. Pri odchode z hracej plochy sa zozadu dotkol arbitrovho ramena. Nešlo o žiadne štuchnutie, nedajbože buchnutie. Podľa kolegov trénerov viem, praktiky Ďanovej s rozhodcami v domácich „majstrákoch“ nebolo ničím nezvyčajným. Ja by som bol radšej, keby bola postúpila. Mám totiž obavy, že opäť tu bude všetko po starom. Nehovoriac už o hroznom ihrisku, ktoré je hanbou pre takúto súťaž. V Ďanovej je celkove veľmi divné prostredie.“
Z mužstva, ktoré si vlani v lete dalo za cieľ udržať V. ligu, sa v odvetnej časti stala šťuka súťaže. Až do konca Liptovské Sliače nepríjemne dýchali na chrbát vedúcemu tandemu Černová – Ďanová. „Určite celkove musí vládnuť spokojnosť,“ je presvedčený R. Plávka. „Veď sme boli nováčikom. Do jarnej časti mužstvo vstupovalo s nepríjemným bremenom. Bolo známe, že v skutočnosti máme o tri body menej, ktoré ale ešte do tabuľky neboli premietnuté. Išli sme však od zápasu k zápasu a nebyť už spomínaného vystúpenia v Ďanovej, boli by chlapci vo vážnej hre o postup. Aj takto „hore“ mútili vodu. Doma sme dokázali zdolať aj, podľa mňa zaslúženého víťaza tejto skupiny, Černovú. Tri kolá pred koncom sme prehrali v Trstenej 0:1. Tam nás ale zase odrovnal rozhodca. Znie to možno neuveriteľne, ale v tejto našej súťaži sú zápasy, v ktorých musíte byť o dve triedy lepší, aby ste mali šancu vyhrať. Na druhej strane sa musíme pozrieť i do vlastných radov. V jeseni sme doma prehrali s Oravskou Porubou, ktorá napokon vypadla, 1:2 a len 2:2 remizovali s Trstenou, hoci stretnutie sa mohlo skončiť aj 10:2 v náš prospech. Na jar možno hovoriť o jednom výbuchu, prehre 1:7 v Žažkove. Bola to ale i prospešná facka.“
Určite s jedlom v Liptovských Sliačoch narástol aj apetít pred druhým ročníkom v V. lige. „Som spokojný, ako v Sliačoch funguje futbalový klub,“ pochvaľuje si R. Plávka. „Funkcionári naozaj „makajú“, snažia sa. Našli sa nejaké finančné prostriedky, ktoré hráčov motivovali. Vzrástol i divácky záujem. V závere sezóny na domáce stretnutia chodilo aj okolo 600 ľudí. Fanúšikovia nás v hojnom počte sprevádzali i na súperových ihriskách... Po vydarenom premiérovom ročníku sú ambície vyššie, smelšie. Mám ale z toho aj trošku obavy. „Mančaft“ zostal ten istý, konkurencia na jednotlivé posty sa nezvýšila. A na chlapcoch vidím akési uspokojenie. Vznikol i problém s tréningovým procesom. Všetka česť, obe naše ihriská sa rekonštruujú, ale my nemáme kde trénovať.“
JÁN SVRČEK
