S kapitánkou slovenskej reprezentácie do 18 rokov V. Černákovou
Od 18. júla do nedele prebiehali v Nitre Majstrovstvá Európy basketbalistiek do 18 rokov. V slovenskom tíme jasnú prevahu (z pohľadu klubov) mala pätica hráčok MBK Ružomberok – Barbora Novocká, Natália Spodniaková, Mária Felixová, Klaudia Lukačovičová a Veronika Černáková. Trénerom družstva bol Michal Porubčan z Banskej Bystrice a jeho asistentom Ružomberčan Anton Panis.
Slovensko v Nitre malo skvelý štart a napokon (po nevydarených koncovkách v troch zápasoch) obsadilo 7. priečku. Tesne po skončení majstrovstiev sme o rozhovor požiadali Veroniku Černákovú, kapitánku našej reprezentácie a jej výraznú oporu.
Ako ste sa dostali ku kapitánskej funkcii?
- Zvolili si ma „baby“ ešte na turnaji vo Francúzsku.
V reprezentačnom tíme bolo až päť hráčok MBK Ružomberok. Cítili ste sa tam ako doma?
- Je super, keď na takejto akcii má človek vedľa seba kamarátky, spoluhráčky z klubu. Potom to klape na ihrisku i mimo neho.
Do šampionátu Slovensko vstúpilo dvoma víťazstvami – s Českom 76:72 a Rumunskom 62:39.
- Bol to veľmi príjemný štart. Nad Češkami sme veľmi chceli vyhrať. Hneď na úvod išlo o mimoriadne dôležitý duel a vyšlo to. Ten zápas nás tak správne nabudil. Ani s Rumunskom, hoci rozdiel skóre bol pomerne výrazný, nešlo o ľahké stretnutie.
Potom ale prišli tri prehry v jednom rade. V základnej skupine s Ukrajinou (64:80) a v osemfinálovej fáze s Tureckom (53:57) a Litvou (52:55). V čom bola príčina?
- V záverečnom zápase v skupine s Ukrajinou sme nezvládli úvod. Súper nám ušiel v prvej štvrtine, ktorú vyhral 20:6. V ďalšom priebehu sa nám už nepodarilo vývoj zvrátiť. V ďalších dvoch stretnutiach sme nezvládli koncovky a v nich tesne súperkám podľahli.
Po úspechu nad Poľskom (65:57) skončilo Slovensko v osemfinálovej skupine tretie. Stačilo ešte jedno víťazstvo a bola by to druhá priečka, čiže boj o medaily. Čo vy na to?
- Veru, boli sme veľmi blízko prvej štvorke.
Stále však tu bola šanca skončiť na 5. mieste, ktoré znamená účasť na budúcoročných majstrovstvách sveta hráčok do 19 rokov v Taiwane. Sobotňajšia jednobodová prehra (67:68) však túto nádej udusila.
- Veľmi ma mrzí, že nám to nevyšlo. Práve ja som mohla v závere rozhodnúť. Najprv mi padla trojka, po ktorej sme viedli 67:66. Štrnásť sekúnd pred koncom som hádzala dve šestky a v koši neskončila ani jedna. Nuž a tri sekundy pred klaksónom Srbka Jovanovičová mala rovnakú možnosť a premenila obe. Tento zápas ma bude dlho mátať. Mohla som ho rozhodnúť. Veľmi som z toho nešťastná. Nezakrývam, aj som plakala. Hoci byť v najlepšej európskej osmičke nie je zlé. Dalo sa ale dosiahnuť ešte viac.
Ako by ste, ako kapitánka, charakterizovali tento reprezentačný kolektív?
- Bolo to družstvo bez výraznejšej vodcovskej osobnosti. Avšak ťahali sme ako kolektív. „Baby“ boli fajn. Tvorili sme dobrú partiu. Zažili sme aj veľa srandy.
Veronika, čo vás čaká teraz?
Dvojtýždňový oddych a po ňom už v klube príprava na novú sezónu.
JÁN SVRČEK
