PREKONÁ LIPTOVSKÉ múzeum v Ružomberku, ktoré má v celom regióne roztrúsených ďalších desať samostatných subjektov a expozícií, minuloročných 142 562 platiacich návštevníkov?
To sa dozvieme až o niekoľko mesiacov, no rozhodujúce je, že vedenie Liptovského múzea prijalo také opatrenia, aby boli vytvorené čo najideálnejšie podmienky pre splnenie tohto cieľa.
„V každom expozičnom objekte a areáli v správe Liptovského múzea sme pred letnými mesiacmi, ktoré sú z pohľadu návštevnosti najsilnejšie, zabezpečili základnú údržbu a upravili viaceré prístupové a návštevnícke trasy. Na Havránku sa nám napríklad podarilo vybudovať nové premostenie a pripravili sme sa aj na rekonštrukciu časti expozičných objektov,“ priblížila niektoré predsezónne aktivity riaditeľka Liptovského múzea v Ružomberku Iveta Zuskinová.
Významné zmeny sa udiali aj v najnavštevovanejšej expozícii v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Pred letnou turistickou sezónou boli nielen vymaľované a upravené priestory goticko-renesančného kaštieľa z Parížoviec, ale boli aj nanovo inštalované interiéry jednotlivých miestností a salónov. „Doplnili sme aj zbierkové predmety – nábytok, predmety vnútorného vybavenia, drobné predmety osobnej potreby, textilné závesy či koberce. V hlavnej historickej sále gotickej časti kaštieľa bola so sponzorskou pomocou rekonštruovaná funkčná historická kachľová pec. Upravený bol aj interiér priestorov zemianskej kúrie z Paludze. Počas celej turistickej sezóny sa budú aj pred zrakmi návštevníkov čistiť a konzervovať niektoré historické predmety,“ konkretizovala niektoré úlohy I. Zuskinová.
Významný vplyv na návštevnosť jednotlivých expozícií majú aj rozsiahlejšie investičné práce. Vo Vlkolínci sa napríklad začala rekonštrukcia hospodárskeho objektu humna v rámci roľníckej usadlosti Dom s dvorom. „Finančné prostriedky vo výške 180-tisíc korún sme získali v rámci projektu podporeného Ministerstvom kultúry SR a ďalšie v rámci spolufinancovania projektu budú vyčlenené z prostriedkov Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) a samotného múzea. Pri príležitosti osláv 15. výročia zápisu Vlkolínca do zoznamu pamiatok UNESCO bude v tomto objekte nanovo sprístupnená doplnená expozícia z dejín požiarnej ochrany,“ dozvedeli sme sa od I. Zuskinovej.
A spomenúť musíme aj najvýznamnejšiu investičnú akciu, II. etapu stavby: strecha Liptovského múzea. Na tejto stavbe sa vlani preinvestovalo osem miliónov korún a pre tento rok má múzeum schválených ďalších sedem miliónov. „Pokračuje sa v budovaní nových prezentačných a expozičných priestorov pod novou strechou hlavnej budovy v Ružomberku. Začali sme aj generálnu rekonštrukciu výstavnej sály, ktorá by mala byť ukončená už v polovici augusta. Aj na túto stavbu nám ŽSK pridelil finančné prostriedky vo výške asi 500-tisíc korún."
Pohľad do budúcnosti naznačuje, že Liptovské múzeum má v pláne modernizovať sa aj v budúcich rokoch. Spracovaný je projekt rozvoja múzea do roku 2012, v ktorom sú zaradené všetky spravované národné kultúrne pamiatky, expozičné objekty a areály. „Veríme, že viaceré plánované akcie sa podarí realizovať aj s podporou európskych finančných mechanizmov a ďalších národných zdrojov. Medzi ne patrí ukončenie rekonštrukcie sídla múzea v Ružomberku, reštaurovanie vzácnych fresiek v gotickom kostole v Ludrovej, budúce rekonštrukcie a expozície vo Vlkolínci, sprístupnenie ďalšej časti hradu Likava, vybudovanie archeologickej expozície Havránok v podkroví múzea Čierny Orol v Liptovskom Mikuláši, výstavba vstupného areálu v archeoskanzene na Havránku. V pláne je aj ďalšie dobudovanie Múzea liptovskej dediny v Pribyline, obnova pamiatok hornoliptovského baníctva a hutníctva, ako aj dokončenie rekonštrukcie budovy Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku,“ vymenovala I. Zuskinová len niektoré akcie zaradené do plánu ďalšieho rozvoja ružomberského Liptovského múzea.
Snaženie sa v tejto oblasti oceňujú aj návštevníci jednotlivých expozícií. Veď v tomto roku bola zo zahraničia zaznamenaná zvýšená návštevnosť prevažne z Poľskej a Českej republiky. Zahraniční návštevníci pozitívne oceňujú kvalitu expozičnej a programovej ponuky celého Liptovského múzea, ako i poskytované služby, čo dokumentujú aj zápisy v knihách návštevníkov.
„Jedným z konkrétnych prejavov spokojnosti je napríklad aj finančný dar vo výške päťtisíc korún od návštevníčky žijúcej v Holandsku, ktorej matka pochádza zo Slovenska. Obidve navštívili Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku a peniaze venovali na jeho ďalšie zveľadenie,“ spomenula si v závere nášho stretnutia na jednu „pikošku“ I. Zuskinová.
JÁN SZABÓ
