Vizitky „grafiťákov“ s umeleckým cítením, ale aj klasických vandalov, hlavným motívom ktorých je rebélia voči spoločenským pravidlám, odpor a negativizmus, sú viditeľné po všetkých slovenských mestách, Ružomberok nevynímajúc.
„Grafity nájdete v celom meste. Niekde je ich viac, inde menej, ale mestská polícia eviduje ako najviac znečistené a maľbami najvýraznejšie poškodené objekty na sídliskách Klačno, Roveň a Baničné. V poslednom období mestská polícia zaznamenáva častejšie znečisťovanie tých budov rôznymi nápismi, ktoré prešli rekonštrukciou. Samozrejme, pozornosti „grafiťákov“ neujdú ani všetky novopostavené budovy, ktoré poskytujú novú plochu na viac či menej vydarené, ale vždy protizákonné výtvarné prejavy,“ povedal Marián Brtko z oddelenia prevencie ružomberskej mestskej polície.
Okrem klasického delenia „grafiťákov“ na rebelov a tých s umeleckým cítením môžeme páchateľov tejto trestnej činnosti rozdeľovať aj na osoby používajúce klasické sprejové farby, a ľudí, ktorí objekty poškodzujú fixkami. „Práve tí druhí v poslednom období poškodzujú hlavne spoločné priestory obytných domov, autobusové zastávky, ale aj fasády budov a prostriedky hromadnej dopravy,“ aj na základe osobných skúseností hovoril M. Brtko.
Na rozdiel od niektorých i- ných miest, v Ružomberku nie je vytvorená žiadna plocha, ktorá by poskytovala priestor pre legálne grafity. Avšak počas objasňovania niektorých prípadov striekania nápisov na steny budov pracovníci mestskej polície zistili, že niektorí súkromní majitelia budov si dali na ne zámerne nastriekať reklamné alebo iné nápisy. „Mestská polícia vlastnou činnosťou, ako aj oznámeniami občanov v poslednom období zaznamenala viacero prípadov, keď boli páchatelia rôznych nápisov a kresieb chytení priamo pri čine. Všetky prípady sa však musia posudzovať jednotlivo, vzhľadom k osobe páchateľa, ako aj vzhľadom k výške spôsobenej škody,“ vysvetľoval M. Brtko.
Ľahké formy poškodenia cudzieho majetku znečistením stien sa hodnotia v zmysle priestupkového zákona, keď prichytená osoba môže zaplatiť pokutu do výšky tisíc korún. Ak tento čin spáchal mladistvý páchateľ, udelí sa mu pokuta vo výške 500 korún. U maloletého túto pokutu uhradí jeho zákonný zástupca. Závažnejšie formy sprejerstva sú postihnuteľné v zmysle trestného zákona odňatím slobody na jeden až desať rokov.
Na jednej strane je trest za znehodnotenie najčastejšie vonkajších stien budov, na druhej zase odstránenie neestetických prejavov sprejerov. A to niečo stojí! Koľko vlastne Ružomberok ročne vynakladá na odstránenie toho, čo niektorí jednotlivci znehodnotia? „Na túto otázku je problém odpovedať jednoznačne, lebo mesto rieši tento problém neraz v rámci iných investícií (zatepľovanie budov, maľovanie omietok a podobne). Uvediem preto jeden konkrétny prípad - mauzóleum A. Hlinku sme museli viackrát pretierať a čistiť práve kvôli znečisteniu „grafiťákmi“. Jednorazová čistiaca akcia vyšla približne na 20-tisíc korún. Keďže zakaždým sme objavovali nové čarbanice, prijali sme radikálne riešenie – dali sme vyrobiť a osadiť ozdobnú mrežu, ktorá zabraňuje prístupu k vchodovým dverám bez prítomnosti pracovníka úradu. Táto vynútená investícia nás však vyšla na viac ako 252-tisíc korún,“ dozvedeli sme sa od Jána Pavlíka, asistenta primátora Mestského úradu v Ružomberku.
Aj z tohto príkladu jednoznačne vyplýva, že odstraňovanie nevhodných prejavov „grafiťákov“ nie je lacnou záležitosťou. Preto sa treba zamýšľať nad tým, ako tieto prejavy eliminovať. „Pretože problém poškodzovania cudzieho majetku grafitmi je celospoločenským problémom, touto otázkou sa v prvom rade musí zaoberať zákonodarný zbor. Názorom väčšiny príslušníkov výkonnej zložky štátu je, že je potrebné takéto konanie kriminalizovať vo väčšej miere ako v súčasnosti. Nemala by sa v jednotlivých prípadoch zisťovať výška spôsobenej škody, ale za akékoľvek poškodenie majetku nápismi treba páchateľov postaviť pred súd,“ tvrdí M. Brtko.
A odkiaľ vlastne grafity prišli? No predsa z USA. Presnejšie z New Yorku, kde vznikli začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia. V tom čase mladí ľudia, ktorí sa chceli zviditeľniť, začali písať svoje mená alebo prezývky všade, kde sa len dalo. Písanie svojho tagu (mena) sa stalo prestížnou záležitosťou. Preto ten, kto chcel byť dobre viditeľný, začal používať farby a iné „skrášľovacie“ prostriedky pri svojom mene.
Postupne sa grafity zaradili medzi určitý druh výtvarného umenia. V niektorých štátoch, napríklad v Nemecku, majú svoje vlastné výstavy či súťaže v rýchlosti prekreslenia vopred určeného obrazca. Takisto sú však aj súčasťou hip-hopovej subkultúry.
JÁN SZABÓ
