UČENIE V PRÍRODE je vraj najkrajším zážitkom, ktorý sa navždy napáli na mozgové cédečko a je nezmazateľné. Tvrdia deti zo Školy mladých prírodovedcov.
„Prečo som v Škole mladých prírodovedcov?" zopakovala otázku takmer neveriaco Júlia Zrubáková z Liptovských Revúc. „Lebo ma zaujíma príroda. Živočíšna ríša aj rastliny sú fascinujúce. Napríklad cyklámen, papučka a plesnivec. Všetky sú chránené, majú svoju vlastnú originálnu štruktúru a rastú len v určitom kraji." Pätnásťročná Júlia sa odmalička pozná s Miroslavom Sanigom, obaja sú z jednej dediny. Keďže ju zaujíma príroda, začala s ním spolu s ďalšími deťmi chodiť po horách a zanietený prírodovedec ich postupne učil poznávať rastliny, zvieratá. Dnes už vedia aj ich latinské názvy.
„Mirko je osobnosť sama o sebe, rozpráva príbehy a učí deti rešpektovať prírodu cez zážitky v lese. Videli sme s ním aj medveďa vo voľnej prírode. Bolo to niečo úžasné. Mohli sme ho pozorovať len chvíľu, potom ušiel, lebo medvede sú veľmi plaché. Väčšinou na človeka neútočia. Ak, tak len samice, ktoré sa cítia ohrozené človekom, a takzvané kontajnerové medvede. Všetky zážitky z lesa sú veľmi úžasné. "
Mladí prírodovedci
Na Výskumnej stanici Ústavu ekológie lesa na Starých Horách pri Banskej Bystrici funguje už druhý rok Škola mladých prírodovedcov. Počas júla sa v nej vystriedalo takmer päťdesiat detí. Minulý týždeň deti z Liptova a Oravy. Náplňou bolo poznávanie prírody cez vlastné zážitky v útrobách lesa. Niekedy z túry bola len prechádzka, niekedy náučný chodník. Jedným z podujatí bol odchyt operencov do sietí v Liptovských Revúcach. „Všetko v prírode má svoj čas. Aj chytanie vtáčikov. Ale my sa ich učíme poznávať, takže tu máme možnosť chytiť malých operencov do vlastnej ruky a z ruky ich aj vypustiť do voľnej prírody. Kde inde by sme ich mohli takto pohladkať alebo pomaznať sa s nimi?" zauvažovala Júlia.
Stratiť strach z medveďa
„V škole sme mali súťaž Top trieda a napadlo nám pozvať si na besedu prírodovedca," povedal Tóno Košút z Námestova na otázku, ako sa Oravci dostali do Liptova. „Spolužiak objavil, že v Liptovských Revúcach žije Miroslav Saniga a až desiati zo školy sme sa prihlásili do Školy mladých prírodovedcov. “
M. Saniga vraj nechce z nich vychovávať prírodovedcov, ale chce im ukázať, že niekedy je strach z prírody neopodstatnený. „Chodíme do lesa aj večer a deti zistili, že sa nieto čoho báť a že nie je pravda to, čo sa o medveďoch rozpráva. Vraj sú na každom kroku. Nie je jednoduché uvidieť medveďa." Pokračoval: „Ak chceme dostať na univerzity prírodovedných smerov študentov, nemôžeme ich hľadať až na gymnáziách. Musíme ich odchytávať v mladom veku. Chcem, aby deti prírodu mali radi, aby sa nebáli rozprávania starých materí, že medveď ich zožerie, vretenica uštipne, chytia kliešťa a potom dieťa dostane taký strach, že celé prázdniny strávi za počítačom a nevie, kedy za humnom kvitla púpava, kedy si môže nazberať šťaveľ alebo kedy rastú huby. Keď deti ku mne prichádzajú, mýlia si deväťsíl s lopúchom, nepoznajú lipu, brest, netýkavku, keď odchádzajú, poznajú všetky rastliny, ktoré na okolí rástli, alebo rozoznajú konské lajno od medvedieho."
DAGMARA
