„Začal som fotografovať v roku 1987 na starý nemecký fotoaparát, v ktorom bolo šestnásť obrázkov," zaspomínal na prvé fotografie vedecký pracovník, milovník prírody a spisovateľ v jednej osobe Miroslav Saniga z Liptovských Revúc.
„Nemohol som ich vycvakať na jednu pavučinu. Musel som si rozmyslieť, čo nafotografovať, pretože filmy boli drahé. Dnes je situácia iná, ľudia fotia hala-bala."
Vyše desaťtisíc záberov
Roky chodieva Miroslav Saniga po horách a po celý čas robieval fotografie prírody. Nie s cieľom publikovať ich. Uchovával siv nich okamihy, ktoré sa neopakujú: dúha, mráčiky, opar nad lesom... „Doteraz som na analógový fotoaparát urobil vyše desaťtisíc záberov. V knihe Poézia prírody je stredné Slovensko od januára do decembra v najkrajších fotografiách z tých desaťtisíc. Chcem ľuďom ukázať, aká krásna je príroda, a že netreba ísť nikde do sveta. My máme v Liptove prírodný raj, doslova nebeský raj a keď prídeme niekedy do neba, nič krajšie nemôžeme vidieť ani tam. Tí, čo sú tu a nevidia pozemskú krásu prírody, myslím si, pôjdu do pekla, lebo im Boh povie: Nevidel si Salatín, nevidel si Čierny kameň, neobdivoval si to, čo máš doma, čo tu chceš? Mestá Ružomberok a Liptovský Mikuláš majú najkrajšiu scenériu okolo seba."
V knihe je výlučne Liptov
Miroslav Saniga doteraz vydal vyše desiatky kníh o prírode. Rozjímania o murárikovi, medveďovi, prírode, ale aj s ekologickou tematikou. V každej z nich bol dominantný text, ktorý dopĺňali fotografie či kresby autora. Najmä starší ľudia mu vraj vraveli: „Mirko, tvoje knihy majú veľa textov a málo fotografií. Ale my sme dnes nenároční čitatelia, my si skôr pozeráme fotografie. Tak si M. Saniga povedal: „Urobím ľuďom dobre." a vydal knihu so stosedemdesiatimi fotografiami liptovskej prírody. Bača z Liptovských Revúc Florián Šavrtka ju okomentoval: „Miro, to je krásna kniha, rýchlo som ju prečítal a dobre sa čítala." Fotografie totiž majú jednoriadkové texty v slovenčine a angličtine. „Každý môže nad fotografiami v knihe rozjímať, možno stačí obrázkom len trošku ťuknúť človeku a sám sa zamyslí nad peknou pavučinou," vysvetlil autor. „Ľudia v súčasnosti nemajú veľkú šancu chodiť do prírody. Ja sa teším, že mám dar vidieť v obyčajnej pavučine niečo krásne a cez fotografie podávam krásu ďalej."
Radšej nech robí radosť
Anglicky preklad si urobil M. Saniga sám a kniha je, podľa neho, nadčasová. „Keď ju otvoríte aj o päťsto rokov, bude čitateľná. Na jej vydanie som získal nejakých sponzorov, ale podstatná ťarcha je na mojich pleciach. No myslím si, že radšej nech kniha vyjde teraz, ako mám zomrieť a všetko by raz niekto spálil. Radšej nech je kniha na svete a robí ľuďom radosť.
DAGMARA
