Zvon, ktorý je jedinou hmotnou pamiatkou na zátopovú obec Sokolče, sa v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline rozozvučal minulú nedeľu. Jeho zvuk ohlásil, že tohtoročné stretnutie rodákov v skanzene sa začalo.
Riaditeľka Liptovského múzea Iveta Zuskinová spomenula niekoľkoročnú tradíciu stretnutí rodákov v pribylinskom skanzene a predstavila obce, ktoré sa stretnutia zúčastnili - Sokolče, Pribylina, Liptovská Kokava, Liptovská Porúbka a Hybe. Najviac rodákov sa zišlo z už neexistujúcej obce Sokolče. Návštevníci múzea sediaci v hľadisku sa dozvedeli históriu jednej zo štrnástich dedín, ktoré sa aj s priľahlými chotármi už pred niekoľkými desaťročiami stratili pred očami sveta. Ľudia odtiaľ odišli, no ich dedovizeň zaspala pod hladinou Liptovskej Mary a dodnes na svoje rodiská s úctou spomínajú. Milé spomienky vystriedal na pódiu amfiteátra program dvoch obcí. Liptovská Porúbka zahrala humorný príbeh o Porúbčanskom pltníkovi a ženy z Liptovskej Kokavy zanôtili pesničku. Potom už patrilo pódium amfiteátra súťažiam. Štvorčlenné družstvá obcí Pribylina, Sokolče, Liptovská Porúbka a Liptovská Kokava si zmerali sily v zručnosti a šikovnosti, rýchlosti a hlavne vtipnosti a stratégii. Začal sa boj o richtársku palicu. Družstvá urputne bojovali, diváci nadšene povzbudzovali. Šťastie však býva vrtkavé a v tejto súťaži si sadlo na plecia veselého kolektívu z Liptovskej Porúbky. Obhajcovia titulu a majitelia richtárskej palice z minulého roku, ktorými boli Liptovská Kokava a starosta Július Porubän, museli putovnú richtársku palicu na jeden celý rok odovzdať Liptovskej Porúbke. Spolu s palicou dostal starosta Liptovskej Porúbky Marián Sklenár aj povolenie, ba priam povinnosť, richtárčiť a starať sa aj o dedinku Múzea liptovskej dediny v Pribyline. Potom sa zástupcovia zúčastnených obcí presunuli do kaštieľa z Parížoviec, kde na nich čakala ochutnávka tradičných koláčov, ktorú pripravila obec Pribylina. Po posúšiku s kapustou a pochúťke z rožkov sa len tak zaprášilo.
K dobrej pohode nedeľného popoludnia v skanzene prispela muzika výbornej ľudovej hudby Sláčik, predajné stánky ľudových výrobcov či konský záprah, ktorý návštevníkov povozil po areáli múzea.
ZDENA RAČKOVÁ