Zatiaľ jediným ružomberským strelcom v najvyššej súťaži je Štefan Zošák. Tento pravý záložník dva razy skóroval v Prešove a v sobotu v súboji s Banskou Bystricou sa postaral o „zmazanie“ bodovej nuly.
„Tak prepotrebné víťazstvo je dielom celého kolektívu,“ zdôraznil po stretnutí netradičný strelec MFK. „Tak, ako ja som premenil penaltu, mohol ju zvládnuť aj niekto iný.“
Boli ste práve Vy trénerom určený na jedenástky?
- Bolo nás viac. Je to o tom, kto si v danej chvíli veril. Ja som si veril, a tak som to zobral na seba. Vôbec som sa nezaoberal myšlienkou, či ju premením, alebo nie.
Lepšie začali hostia. Ružomberské mužstvo sa „rozhýbalo“ asi po dvadsiatich minútach. Čo vy na to?
- Trošku inak sme chceli hrať v úvode. Nátlakovo. Súpera do ničoho nepustiť, naopak, vytvoriť si šance a ísť do vedenia. Na pamäti sme mali predchádzajúce dve stretnutia v Košiciach a v Prešove, v ktorých sme inkasovali v prvej päťminútovke. Potom sa ťažko dobieha. Keď vediete, je to o inom. Postupne sme sa však v prvom polčase dostali do tlaku. Vycítil to aj divák a začal nás povzbudzovať.
Pokukuje trojgólový strelec aj po korune ligového kanoniera?
- Ale kde. To ešte nič neznamená. Máme za sebou iba tretie kolo. A ja nie som typický strelec.
Tesne pred skončením prvého polčasu ste pre zranenie opustili ihrisko. Čo sa vlastne stalo?
- Ešte pred súbojom, ktorý ma vyradil ďalej z hry, zacítil som pichnutie v kolene. Chcel som to ale rozhýbať. Nuž a potom spomínaný súboj.
Ako ste prežívali druhú polovicu stretnutia?
Iné je byť na ihrisku a iné sedieť na lavičke. Ten čas za stavu 1:0 ide strašne pomaly. Nezakrývam, bol som nervózny. Odniesli si to všetky nechty.
(SVR)
