Na drámu a veľký strach rodiny sa premenil výlet na huby pre Jaroslava Michalka.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Päťdesiatštyriročný Mikulášan sa v lese stratil a pátrať po ňom museli záchranári so psami.
J. Michalko má silnú cukrovku, kvôli ktorej má na pravej nohe od kolena dolu protézu. Poslednú júlovú sobotu sa okolo šiestej ráno vybral s partiu na huby do Východnej a na Podbanské. „Po pár minútach som sa od partie odtrhol, pretože každý išiel svojou cestou. Ja som sa rozhodol zostať v nenáročnejšom teréne, blízko auta, ale zapadol som do močiara. V bahne mi zostala zaborená protéza a barla,“ spomínal J. Michalko na hrôzostrašné chvíle, ktoré by už v živote nechcel zažiť. Protézu a barlu sa mu štvornožky podarilo vytiahnuť po približne dvoch hodinách. Bol riadne vysilený, no chcel nájsť partiu, s ktorou sa na huby vybral. „V lese som ale stratil orientáciu a začal blúdiť.“
Keďže začalo pršať, ukryl sa pod strom. Predtým by mu ani vo sne nenapadlo, že v tmavom lese strávi celú noc. Spal asi dvadsať minút. „Mal som všelijaké divoké pocity. Bál som sa hlavne v noci. Bol som mokrý, hladný, smädný a veľmi vysilený,“ povedal. Jeho syn ešte v sobotu zalarmoval záchranárov. Otcovi sa pokúšal dovolať, no nepodarilo sa mu to, keďže si telefón nechal v aute. „V sobotu po mne pátralo desať záchranárov s tromi psami. Večer pátranie kvôli tme museli ukončiť. Na druhý deň ma hľadala bezmála tridsiatka záchranárov,“ uviedol. J. Michalkovi sa z lesa, našťastie, podarilo dostať na lesnú cestu blízko Hýb.
„Stále som kričal haló-haló, aby ma niekto počul. V nedeľu predpoludním som zbadal hubárov, ktorí ma veľmi ochotne a bez problémov odviezli domov.“ Tam sa dlho neohrial a hneď putoval do nemocnice. Nebol zranený, ale dehydrovaný a vyčerpaný. „Po tejto skúsenosti ma rodina do lesa nepustí,“ dodal Jaroslav Michalko.
MICHAL PAŠKA
