Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Ruské tanky oddialili 1. obnovený národný výstup na Kriváň

NÁRODNÝ VÝSTUP NA KRIVÁŇ je nepochybne silným zážitkom. Len ten, kto ho absolvoval, dokáže naplno precítiť
a pochopiť Štúrovu metaforu, že Kriváň vyzdvihuje rodákov k oblakom a zároveň ich prikúva k rodnej zemi. „Nečudujme sa, ak štúrovci potrebovali sídlo osudu svojho národa vyniesť na horu,“ napísal básnik Milan Rúfus.

Kriváň, vysoký 2494 metrov, dominuje nad hornoliptovskou kotlinou a je považovaný za vrchol s najkrajšími výhľadmi. Vedie naň modro značkovaný chodník od Jamského plesa a zelený od Troch studničiek. Medzi prvými poznávateľmi Kriváňa boli baníci, ktorí na jeho svahoch ťažili zlato, antimón a cín už koncom 15. storočia.
Prví boli na Kriváni kňaz, baníci a lovci kamzíkov
V súvislosti s baňami bol zaznamenaný aj prvý výstup na Kriváň. Pred 235 rokmi, štvrtého augusta 1773, naň vystúpil Jonas Andrej Czirbes, spišskonovoveský evanjelický kňaz a banský podnikateľ, ktorý sa vybral skontrolovať prácu svojich baníkov. V roku 1788 na Kriváň vyrazil kartograf Karol Brixen v sprievode stoličného inžiniera, dvoch vojakov a niekoľkých lovcov kamzíkov. Na vrchole našli hlinený hrniec, do ktorého boli vyryté mená niekoľkých lovcov kamzíkov. Pripísali naň aj svoje mená. V nasledujúcich rokoch vystúpili na Kriváň viacerí zahraniční učenci a vedci a v roku 1840 aj saský kráľ Friedrich August II.
V časoch poroby, sociálnej neistoty a národnej neslobody sa Kriváň stal miestom schôdzok a národných výletov sloven-ských rodoľubov a národných buditeľov. V septembri 1835 vystúpil na Kriváň mikulášsky knihár a vlastenec G. F. Belopotocký spolu so šiestimi druhmi.

Ženy boli dosť smelé, aby sa vznášali nad priepasťami
Tradícia vlasteneckých, či národných výstupov na Kriváň bola však založená až 18. augusta 1841, keď na jeho vrchol vystúpil G. F. Belopotocký, tentokrát s Ľudovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom, básnikom Samom Bohdanom Hroboňom a ďalšími národovcami. Výstup bol spojený s prípravou prvého slovenského časopisu Národnie novini. Štúr napísal: „V Liptove sme boli na Kriváni. Slabé je moje pero, aby som vám to opísal. Bolo nás mnoho i vlastenky. Pomyslite si, nad tými hroznými, strmými, niekoľko sto siah hlbokými priepasťami boli ženy dosť smelé, aby sa vznášali. To by iná od Slovanky nespravila. Ale veru, slovanská biela pleť má často bohatierskeho ducha." Druhú národnú vychádzku uskutočnili slovenskí vlastenci po zasadnutí Tatrína v Liptovskom Svätom Mikuláši v auguste 1844. Vtedy naň vystúpil aj Janko Kráľ a Janko Francisci. Na vtedajšie pomery boli výstupy na Kriváň úctyhodnými a zriedkavými výkonmi.
Po revolučných rokoch a pre-nasledovaní národovcov tradíciu výstupov na Kriváň oživil v roku pamätného Martinského memoranda v septembri 1861 Š. M. Daxner a Živena. V roku 1903 viedol výstup na Kriváň Kornel Stodola a v roku 1907 sa na ňom zúčastnil už staručký Andrej Kmeť. V roku 1912 viedol výstup na Kriváň Juraj Janoška st.
Prvý povojnový výstup na Kriváň uskutočnili začiatkom septembra 1919 členovia Tatranského spolku turistického pod vedením Miloša Janošku. Postupne sa výstupy stávali turistickými a strácali národný charakter. Ten nadobudli opäť až počas slovenského štátu zásluhou Ústredia klubu slovenských turistov a lyžiarov. Po druhej svetovej vojne nastala vo výstupoch na Kriváň desaťročná prestávka. Tradičné spoločné výstupy obnovil vtedajší Mestský národný výbor Vysoké Tatry 18. septembra 1955 v rámci Dní Tatier. Od roku 1958 účastníci dostávajú aj výstupové odznaky.

Prvý obnovený národný výstup v roku 1968
Spoločný výstup na Kriváň sa stal opäť národným v roku 1968 zásluhou nadšencov zo Starého Smokovca, Popradu, Liptovského Mikuláša a Matice slovenskej. V pôvodnom termíne 23. – 25. augusta sa výstup neuskutočnil pre vpád spojeneckých vojsk na naše územie. Uskutočnil sa však 27. a 28. septembra ako prvý obnovený národný výstup za účasti 1500 osôb. Odvtedy sa národné výstupy na Kriváň konajú každoročne, od roku 1990 s obmedzeným počtom účastníkov.
V roku 1990 na Kriváň vystúpil aj Alexander Dubček, ktorý plánoval naň vyjsť v auguste 1968. Prišli však ruské tanky, a tak sa na Kriváň dostal až po 32 rokoch. Častým hosťom na Kriváni bol predseda Matice slovenskej Jozef Markuš. V roku 1999 vystúpil na Kriváň aj vtedajší prezident Rudolf Schuster.

Kultúrny program aj v Liptovskom Mikuláši
Tohtoročný Národný výstup na Kriváň je venovaný 40. výročiu prvého obnoveného národného výstupu. Pripravujú ho tradiční organizátori: Klub slovenských turistov Liptova, Matica slovenská, mesto Liptovský Mikuláš a mesto Vysoké Tatry. Výstup sa uskutoční 16. a 17. augusta. V sobotu o 11. hodine bude na vrchole Kriváňa privítanie a v nedeľu rozlúčka. Ubytovanie pre účastníkov bude zabezpečené v Račkovej doline aj v Liptovskom Mikuláši, odkiaľ organizátori zabezpečia autobusovú dopravu na miesto nástupu – na Tri studničky. V sobotu po prvom výstupe bude o 18. hodine na Námestí osloboditeľov v Liptovskom Mikuláši kultúrny program. Kultúrny program bude aj v autocampingu v Račkovej doline, kde večer zapália tradičnú vatru. Účastníci národného výstupu na Kriváň dostanú na základe výstupových lístkov účastnícke odznaky s námetom podobným ako v roku 1968. Počet účastníkov výstupu je aj v tomto roku limitovaný. Prihlášky prijíma a účastnícke listy vydáva Klub slovenských turistov Liptova.

IVAN BUBELÍNY

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 19 376
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 17 705
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 311
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 12 811
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 661
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 392
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 094
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 609
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 329
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 322
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Hrboltová ide na postup, jesennú časť odohrali bez jedinej prehry

Hovorili sme s trénerom futbalistov TJ Iskra Hrboltová Milanom Krivošom. Nič iné ako postup v ružomberskej mestskej časti sa v súťažnom ročníku 2020/2021 neberie.

Hrboltová v zelenom v zápase proti Lipt. Ondreju.

Pomník Pod skalkou obnovia z vládnej dotácie

K dotácii 8-tisíc eur plánuje radnica uvoľniť z mestského rozpočtu ďalších 4-tisíc eur.

Vodáci sú už bez vody, ryby vylovené, začína sa modernizácia

Areál vodného slalomu Ondreja Cibáka v Liptovskom Mikuláši je už odstavený.

Po odstavení vody ešte vylovili uviaznuté ryby Liptovskí rybári.

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?