Majstrovstvá sveta vo futbale robotov sa uskutočnili v čínskom meste Suzhou (podľa rady účastníkov čítaj Sučov). Liptov a Slovensko na nich reprezentovali traja chlapci zo Základnej školy na Hradnej ulici z Liptovského Hrádku.
Daniel Pavkovček, Lukáš Jelínek a Kristián Karabín navštevovali v škole krúžok Robocup, ktorý v roku 2003 založil učiteľ Marek Kacian. Keďže zo školy odišiel, štafetu krúžku prevzali pedagógovia Karol Racz a Marián Žiška. Táto pätica sa prebojovala v kategórii Tanec robotov v uplynulom školskom roku na Majstrovstvá sveta do Číny. Strávili v exotickej krajine dvanásť dní aj s cestou, podľa poznámky najmladšieho, dvanásťročného Kristiána. Lukáš v Číne oslávil pätnástku a „vďaka“ najstaršiemu z nich, Danielovi, ktorý pätnásť rokov oslávil mesiac pred súťažou, ich organizátori zaradili do kategórie, v ktorej súperili so stredoškolákmi a vysokoškolákmi.
Červená, nečervená - ideme
Cesta lietadlom a pred súťažou Hrádočania strávili niekoľko dní v Šanghaji. Potom rýchlovlak, metro i čínski taxikári. Zážitok najmä z jazdy taxíkom bol silný. „Vodiči nedávali jeden druhému prednosť a červenú na križovatkách nerešpektovali,“ zahlásil Kristián. Kým sa vraj hrádocké družstvo nazvané Jocose team (zábavný tím) dostalo v Suzhou do hotela, poriadnu chvíľu to trvalo. Prečo? Čínski taxikári nevedeli, kde sa hotel v meste nachádza. Konečne jeden zareagoval, naši chlapci do taxíka nastúpili a štyri ďalšie autá s ďalšími súťažiacimi ich nasledovali.
Samozrejme, s chlapcami do Číny cestovali aj štyri roboty, ktoré tvorili hudobnú skupinu. Roboty boli naprogramované podľa hudby, a tak bubeník bubnoval, gitaristi hrali a spievali, dokonca sa pohybovali po pódiu. Na ich výzore mala zásluhu aj Lukášova mama. Vyhotovila im tváre-masky.
Rozhodla priehlbinka
Chlapci súťažili v kongresovej hale Expo, pod ktorou išla šesť- prúdová cesta. Počas generálky i súťaže mal každý z dvadsiatich štyroch súťažných tímov v danej kategórii k dispozícii štyri stoly a vraj to bolo málo.
Liptovskí chlapci bodovali veľmi dynamickými robotmi, ktoré však neboli zvyknuté na drsný povrch, na ktorom museli súťažiť. Osudná pri pohybe bola pre jedného robota priehlbinka, na ktorej sa zastavil. Napriek tomu sa ich roboty dostali medzi osem najlepších svetových kolektívov. Tím tomu nemohol uveriť. Sedemkrát sa chlapci vrátili k tabuli, na ktorej bolo napísané, že Slováci postupujú do finále spolu s dvoma družstvami Nemcov, s Izraelčanmi, Angličanmi, Portugalčanmi, Austrálčanmi a Číňanmi.
„Sme vo finále,“ zvestovala esemeska na Slovensko a za kratučkou vetou osemdesiatdva výkričníkov.
„Porota určila prvých troch víťazov. Vyhral tím z Izraela s prezentáciou Svetový mier. Porota ocenila u našich chlapcov i to, že s ňou komunikovali po anglicky bez tlmočníka. Dokonca Danko celú prezentáciu uvádzal v angličtine, síce s ťahákom, ale zvládol záujem divákov i predstavovanie. Horšie to bolo s vypisovaním certifikátov. Číňania ich museli šesťkrát prepisovať. Nezvládali slovenské mená," s úsmevom konštatoval Marián Žiška. Dodal, že mnohé tímy vsadili na šouprezentáciu, naši na rôznorodosť pohybu robotov.
Slnko neprerazilo smog
Okrem fantastických zážitkov a nezaplatiteľných skúseností priniesli chlapci typicky čínske darčeky. Paličky na jedenie a vejáre. Danko dokonca prepašoval ocovi dve pivá. A všetci sa naučili v obchodoch zjednávať cenu. Podľa učiteľa Mariána Žišku až tak, že obchodník síce pýtal za určitý tovar tristo yun, chlapci navrhli päťdesiat a nakoniec zaplatili päťdesiatpäť. Číňania sa snažili svoj tovar Európanom vnútiť, kdekoľvek sa ukázali. Číňanky ponúkli aj masáže. Keď zistili, že ide o chlapcov, ustúpili od ponuky.
Čo sa dnes chlapcom vynorí v spomienkach, keď sa povie Čína? „Smog,“ takmer súčasne odpovedali Daniel s Kristiánom. „Nad mestom stáli nepriehľadné oblaky, slnko tam vôbec nesvietilo a hneď, ako sme vystúpili, mali sme na tele mastný povlak zo smogu.“
Roboty návrat neprežili
Chlapci s učiteľmi sa šťastlivo vrátili domov, roboty také šťastie nemali. Vypadli na pražskom letisku a dnes je z nich v plastovej škatuli hŕba súčiastok. Chlapcov to neodradilo, na budúci rok sa chcú zúčastniť majstrovstiev sveta, ktoré budú v Rakúsku.
„Najväčším problémom účasti chlapcov na majstrovstvách bolo zohnať sponzorov, pretože celý pobyt päťčlenného tímu stál takmer tristotisíc,“ povedala riaditeľka školy Viera Jurišová. Že sa to podarilo, potvrdila jej zástupkyňa Gabriela Sklenárová: „Vytipovali sme si sponzorov a skoro všetci oslovení deťom pomohli dostať sa do Číny. Bez sponzorských peňazí by účasť chlapcov na celosvetovej súťaži bola ohrozená.“
Mária Pavkovčeková, matka šiestich detí, sa so školou na Hradnej ulici „pozná“ osemnásť rokov. Hovorí o nej a jej učite- ľoch v superlatívoch. Jej deti chodili, resp. najmladší syn ešte chodí, do hrádockej Základnej školy na Hradnej ulici. A všetky Pavkovčekovie deti majú matematické a technické nadanie, no poradia si i s jazykmi. Pritom mamka konštatovala: „Zvládať počítač nás naučili naše deti.“ Nebála sa, keď Danko odchádzal do Číny? „Najprv som tomu neverila. O ceste mi povedali Danko i niekoľko ľudí, no keď som počula, koľko cesta bude stáť, vôbec som neverila, že sa chlapcom podarí odcestovať. Samozrejme, bála som sa o Danka, ale keď prišiel z Číny prvý mail, uspokojila som sa."
Fandili im všetci
Chlapcom súťažiacim v ďalekej v Číne fandili všetci: rodičia, školskí zamestnanci i zamestnanci Mestského úradu v Liptovskom Hrádku. Podľa slov riaditeľky školy Viery Jurišovej, všetci všetko prežívali s chlapcami, horúce linky fungovali až do ich návratu.
DAGMARA
