Na neoficiálnych ME v Slovinsku bol sedemnásty, o rok chce byť vyššie.
Martin Kerekeš, člen ružomberského Klubu nadšencov amatérskej cyklistiky tento rok absolvoval dva ultramaratóny – preteky Okolo Slovinska a dvadsaťštyrihodinovku v Újezde u Brna. Na prvom „podniku“ skončil sedemnásty a spoza rieky Morava sa vracal s trofejou pre víťaza.
„Každý rok zvyknem štartovať na dvoch ultramartónoch,“ vraví skromný vyznavač galusiek, ktorý v októbri bude mať 33 rokov. „Trošku mi bolo smutno, že v termínovke chýbali preteky Okolo Českej republiky. „Toto podujatie mi dosť prirástlo k srdcu. Tri razy sa mi na ňom podarilo prísť do cieľa vyše 1300 km trate ako prvý. Už vlani ale organizátori avizovali, že tento rok sa „Čechy“ s najväčšou pravdepodobnosťou neuskutočnia. Možno o rok sa zase vrátia.“
Martin už pred rokom túžil zúčastniť sa na prestížnom ultramaratóne Okolo Slovinska, ktorý má aj punc neoficiálnych majstrovstiev Európy. „Tento štart bol pre mňa veľkou školou,“ tvrdí. „Zišlo sa tam 49 pretekárov a nechýbali ani tie najzvučnejšie mená, napríklad najslávnejší ultramaratónec Jure Robič, ktorý vyhral štyrikrát preteky Naprieč Amerikou, a Marko Baloh, Rakúšan Christoph Strasser či Švajčiar Thomas Ratschob. Milo som bol prekvapený, akej veľkej pozornosti sa toto podujatie tešilo. Ani v noci nechýbali na cestách diváci. Nielenže v Slovinsku sa zišla mimoriadne kvalitná konkurencia, ale poriadne dala zabrať aj náročná kopcovitá trať. Jednoznačne, najviac mi dalo zabrať stúpanie na Vršič, ktorý leží v nadmorskej výške 1611 m. Do jeho sedla sa tiahol asi desaťkilometrový úsek s dvanásťpercentným prevýšením. Boli tam aj ďalšie poriadne kopce. Napríklad Predmeja alebo Šenturská Gora.“
Do cieľa dorazil Kerekeš po 60 hodinách a 52 minútach ako sedemnásty. „Hoci išlo o super ťažké preteky, dúfal som, že skončím o niečo vyššie. Hoci si nemyslím, že to bolo nejaké zlé. Viac okolností ovplyvnilo môj výkon i konečné umiestnenie. Vôbec sme nevedeli o tom, že sprievodné auto musí mať dva majáky. Takže sme ich zakúpili len na poslednú chvíľu v dejisku pretekov. Čo čert nechcel, na trati nám začali vyhadzovať poistky. Určité problémy sa vyskytli aj s navigáciou. Preto som si neúmyselne pridal o 20 km viac. Len tieto dva momenty ma stáli zhruba dve a pol hodiny. Keby som o túto stratu očistil svoj výsledný čas, mohol som, teoreticky, skončiť na 13. mieste. Pod moje vystúpenie sa tiež podpísala aj príprava. Išlo viac – menej o otváracie preteky novej sezóny a mne po pomerne dlhej zime chýbali kvalitné „kiláky“. Aj keď na trati som necítil nejaké tréningové resty.“
Na 1182 km „dištanciu“ sa Martin vydal vo štvrtok o 22. hod a do cieľa dorazil v nedeľu tesne pred jedenástou. „Prvú noc som vôbec nespal, počas druhej to bolo približne pol druha hodiny a tretiu som si zdriemol dve hodinky. Výraznejšia kríza ma na trati nezastihla.“
„V Újezde u Brna na podujatí pod názvom K 24 nebola až taká vážna konkurencia, ale myslím si, že som zašiel hodnotný výkon. Len o 14 kilometrov som zaostal za rekordom pretekov z minulého roka. Za 24 hodín som „odšľapal“ 710 km. Pred dvoma rokmi, keď som tu bol prvý raz, to bolo 653 km, vlastne o dva okruhy menej.“
V Újezde si na 8. ročníku dalo „dostaveníčko“ 124 mužov a 34 žien. Nie všetkým však na 28,4 km okruhu išlo o umiestnenie. „Celú noc a ďalší deň som jazdil sám. Podarilo sa mi zvládnuť 25 kôl. Celkový čas prestávok predstavoval len štvrťhodinu. Išlo o malú potrebu alebo prezlečenie sa. Potravu som prijímal a pil len na bicykli. Pred dvoma rokmi som ďaleko viac pauzoval. Cítil som sa v dobrej forme, nebol dôvod zastavovať a strácať drahocenný čas.“ Naplnením 24 hodín mal Kerekeš na druhého k dobru 57 km.
(svr)
