Juraj Kucka sa v tejto sezóne prvý raz zapísal do streleckej listiny.
V sobotu v Dunajskej Strede dal svoj šiesty corgoňligový gól. Bol to moment, keď tri minúty pred naplnením prvopolčasového dejstva dostal Ružomberok do vedenia. V danej chvíli jasal. Po stretnutí mu ale nebolo veľmi do reči.
Sklamanie je veľké?
- Určite. Veď súpera sme mali na lopate. Celkove naše mužstvo malo viac z hry. Keď dostanete gól v poslednej minúte, to poriadne mrzí.
Nešlo tam už aj o stratu koncentrácie?
- Dohodli sme sa, že každý si bude až do konca strážiť svojho hráča. Niekto to nezvládol. A na to doplatilo celé mužstvo.
Ružomberok mal stretnutie vo svojej réžii, lenže Dunajská Streda hrozila nebezpečnými brejkmi, do ktorých sa pomerne ľahko dostávala. Už v 1. polčase mohlo byť zle nedobre, keby využila aj svoju druhú stopercentnú príležitosť.
- Áno, boli tam protiútoky hostí. My sme ale jednoznačne mali viac šancí. Len obrovská škoda toho záveru.
Z tribúny to vyzeralo, že ste hrali s veľkou chuťou a svoj kvalitný výkon okorenili i gólom. Čo vy na to?
- Keby sme vyhrali, boli by moje pocity ďaleko lepšie, než po remíze, ktorá je pre nás sklamaním.
V úvode ste dostali súpera pod tlak. Z ničoho nič však prišiel rýchly inkasovaný gól. Čo vám vtedy prebleslo hlavou?
- Nad tým som v danej chvíli vôbec nerozmýšľal. Išlo sa ďalej. Chceli sme pokračovať v začatom a streliť gól. Vôbec som sa nezaoberal tým, že sme si zase nechali na začiatku streliť gól.
Pripúšťali ste si v závere, že na stave 2:1 sa môže ešte dačo zmeniť vo váš neprospech?
Verili sme, že už zápas úspešne zvládneme. Boli sme zdravo nabudení. Nikto si asi nepripúšťal, že víťazstvo nám ešte môže ujsť.
(SVR)
