Slovenská speváčka, podľa vlastných slov, nemala ľahký život. Strácala tých, ktorých milovala, ale napriek tomu sa teší z bežných vecí. Má rada nedeľné obedy so svojou rodinou, deťmi, krátke cesty do zahraničia a najnovšie študuje ortomolekulárnu medicínu.
Ako hodnotíte svoj terajší život? Užívate si?
Musím povedať, že nikdy mi tak dobre nebolo ako teraz. Pre človeka tým, že starne, život je stabilizovanejší a istejší. Základné životné starosti, ktoré má mladý človek v mladosti, sú vyriešené, decká v poriadku, finančná stabilita zaistená. Mám svoju prácu, ktorú milujem, takže mám ozaj krásny život. Želám si, aby mi ešte trval, lebo zlého života som mala dosť.
Máte za sebou neľahké chvíle. Napriek tomu môžete povedať, že život je krásny?
Mala som veľmi ťažký život, ale bolo v ňom veľa nádherných vecí. Bol plný zodpovednosti za niekoľkých ľudí a na celú zodpovednosť som bola sama. Tým, že som pracovala v slobodnom povolaní, žila som v kapitalizme aj za socializmu – čo som si nevybavila, som nemala. My sme nemali rodinné prídavky ani materskú dovolenku som nemala. Vlastne boli sme trestaní tým, že sme neboli zamestnaní. Každý mesiac som bola pod tlakom, či budeme mať príjem, či bude mať z čoho žiť moja rodina, moji rodičia, môj brat, moje deti. Tá zodpovednosť, aj keď som mala šťastie a úspechy v zahraničí, bola veľká. Na Slovensku sa nedalo zarobiť. Pozviechali sme sa a žili slušným štandardom, ale bolo to namáhavé a bol to stále kríž na pleciach: Dokážem to? Bude koncert? Podpíšem zmluvu? Okrem toho som študovala na dvoch vysokých školách, deti, do toho rôzne rodinné tragédie, choroby blízkych. Ťažké nebolo o nich sa starať, ťažké bolo na nich sa dívať. Keď niekoho ľúbite a vidíte, ako sa trápi, je to aj pre vás velikánska bolesť. Môj život nebol prechádzkou ružovým hájom. Na druhej strane som mala úspech, veľa som videla, tešila som sa z priazne ľudí a teším sa z nej dodnes. Človek asi nemôže mať všetko. Napriek tomu si myslím, že v každom živote sú pekné aj zlé chvíle. U mňa to boli vždy extrémy. Úžasná radosť, úžasný úspech a úžasný smútok. Ja som nemala stredný život. Vždy som išla v sínusoidách do plusu, do mínusu, takže som mala dramatický život.
Rozhodne však ma v živote stretli nádherné veci, ja som stretla úžasných ľudí, ale život sa neskladá len z pekných vecí. Brala som ho však vždy s pokorou a môj súčasný život beriem s vďačnosťou.
Čo vám v súčasnosti robí najväčšiu radosť, čo si dokonale viete vychutnať?
Toho je veľa, nie je to jedna vec. Mám rada nedeľné obedy s mojimi deťmi, s rodinou. Milujem a teším sa na ne celý týždeň. Vždy, keď som doma, prídu ku mne. Milujem svoje koncerty, milujem svoju robotu, na ktorú mám čas. V septembri mi vyjde nové cédečko s modernými, peknými pesničkami. Pracujem na tretej knihe, ktorú by som chcela dopísať do Vianoc. Takže toto sú moje momentálne radosti.
Je ich dosť, a tak určite potrebujete mať osobnú disciplínu...
Bez disciplíny sa nedá nič. Môj život je rozškatuľkovaný na minúty. Viem, že o tri tridsať musím byť tam a tam, o desať pätnásť mám stretnutie s určitým človekom... Ja si nemôžem dovoliť lárom-fárom niekde sedieť.
Nehrozí vám raňajšie vylihovanie v posteli?
Nebavilo by ma. Ja som človek, ktorý zavčas ráno vstáva. Ono bez toho, že by som si čas perfektne nezadelila a nedodržala harmonogram, nikde by som to nedotiahla. Okrem prípravy cédečka som postavila jeden nový dom, starý som predala. Práce na cédečku trvali dva roky. Keď bolo hotové, okej – tým to zo mňa spadlo a teraz píšem knihu. Uzavrela som jednu kapitolu. V septembri bude krst nového cédečka, tiež dostanem zlatú platňu za minulé cédečko, zas jedna kapitola uzavretá. Tiež mám koncerty. Našťastie, roboty mám dosť. Veľmi sa tomu teším. Ja by som tu už bez roboty nebola. Práca je môj život.
Nekompenzujete množstvom práce minulé ťažkosti? Nebojíte sa len ostať sama so svojimi myšlienkami a spomienkami?
Viem byť sama, nemám v samote žiaden problém. Nikdy som však sama nebola. Až v súčasnosti mám čas, keď som sama a vychutnávam si ho. Keď nechcem byť sama, idem do spoločnosti. Žijem veľmi bohatým spoločenským životom. Veľa cestujem. Sú to však krátke cesty, pretože nerada som dlho z domu preč. Zaujíma ma výtvarné umenie a mám sa ešte dosť naučiť.
Venujete sa ešte stále medicíne?
Medicínsku prax som predala, ale študujem jednu u nás zatiaľ neznámu disciplínu. Týka sa látok, ktoré sa nachádzajú bežne v potravinách a ovplyvňujú náš metabolizmus alebo chod organizmu. Ide o ortomolekulárnu medicínu.
Vy a návraty do Liptova?
- V Liptove som prežila nádherné obdobie svojho života. Pri poslednom návrate do Liptova ma prepadli spomienky, až mi bolo do plaču. Spomenula som si na chvíle, keď bol syn Martin malý. V zime sme sa spúšťali z briežku, sánkovali sa, učili sa lyžovať. V lete sme chodievali k riečke Demänovka, ja som sa opaľovala, čítala si a on stále hádzal kamienky do vody, bol veľmi sladký. Bolo to nádherné obdobie. Chodila som s kočíkom z Demänovskej doliny do Pavčinej Lehoty, lebo v nej vždy svietilo slnko, v doline bola už tma.
Do Liptova chodievam od roku 1974. Milujem Liptov, je to prenádherná krajina.
DAGMARA
