S najúspešnejšími ružomberskými paralympionikmi
Ladislav Gáspár (nar. 4.7.1970) zo Šiah a domáca Alena Kánová (29.3.1980). To sú doteraz dvaja jednoznačne najúspešnejší členovia ŠKST TPŠ Ružomberok na paralympijských hrách. Obom sme počas sústredenia pod Čebraťom položili dve rovnaké otázky.
Keď sa pozriete na predchádzajúce paralympijské štarty, čo vám prinieslo najväčšiu radosť a kedy sa dalo hovoriť skôr o smútku alebo o nenaplnených ambíciách?
L. Gáspár: „Ja si nemôžem sťažovať. Mám za sebou tri paralympiády a päť medailí. Ani z jednej som sa zatiaľ nevracal bez kovu. Hneď na prvej v Atlante som získal tri medaily. Jednoznačne najvyššie kladiem tú poslednú, aténsku. Do Grécka som cestoval s veľkým odhodlaním získať konečne aj zlato. Napokon mi to aj v mojej kategórii TT 10 vyšlo. Bol to neopísateľný pocit. Niečo nádherné, čo sa dá iba zažiť a ťažko podať druhému v plnej šírke. Keď sa zamýšľam nad tým, čo mi nevyšlo, azda v Sydney som cítil určité sklamanie, keď som v semifinále vypadol s istým Nigérijčanom, ktorého meno mi už vypadlo z hlavy. Bol som favoritom a v treťom, rozhodujúcom sete, ešte pri starom hernom systéme, som vyhrával 17:13.“
A. Kánová: „V Sydney pred ôsmimi rokmi pri mojej premiére to bolo super. Prvý štart a hneď zlato. Veľmi si vážim aj bronzovú medailu z predchádzajúcej paralympiády. I keď ma v Aténach škrelo, že som sa nedostala do finále. V semifinále ma zdolala Slovinka Dolinarová. Práve vtedy som si vybrala zlý deň. Bolo to však mimoriadne tesné.“
Konkurencia určite z roka na rok rastie. Pribúdajú nové mená, hráči a hráčky mladších ročníkov. Ako, i v tomto reálnom kontexte, vidíte svoje možnosti v Pekingu? S čím budete spokojní, keď sa vrátite domov?
L. Gáspár: „Áno, pekné by bolo zopakovať zlato z Atén. Keď sa ale reálne pozerám na súčasné rozloženie síl, všetkými desiatimi by som bral postup medzi najlepších štyroch. V súčasnosti som ôsmym hráčom svetového rebríčka. Predo mnou sú aj traja Číňania, ktorí sa minimálne ukazovali na turnajoch, avšak isto maximálne zbrojili pre úspech na paralympiáde. Je pravda, stále prichádzajú mladí hráči, ktorým nechýba dynamika. Ja som skôr technickým typom stolného tenistu, ktorý hlavne využíva hlavu. Moji súperi hlavne ťažia z lepších nôh. Ja v tejto kategórii mám, ako jeden z mála, postihnutie nohy, kým ostatných do „téte desiatky“ zaradil hendikep nehrajúcej ruky. A v tom je značný rozdiel v môj neprospech.“
A. Kánová: „Je to čoraz ťažšie. Svet nespí, kvalitných súperiek stále pribúda. Nuž a mňa prvý raz na paralympiáde čaká len súťaž jednotlivcov. Predtým som v družstvách hrávala už s nebohou Máriou Pilarovou z Piešťan. A tak som vždy na vrcholných podujatiach mala ešte jedny dvierka otvorené. V prípade, že by to nevyšlo v dvojhre... Hrací systém je mimoriadne krutý, keď prvý raz zo skupín ďalej idú iba víťazi. Tým sa zredukoval aj počet zápasov. Buď ich odohrám tri alebo päť. U nás je najväčšou favoritkou domáca hráčka Li Qian. Tú ešte nikto nezdolal. Ja som sa s ňou stretla dva razy. Pred dvoma rokmi vo finále majstrovstiev sveta, kde som Číňanke podľahla 1:3 a vlani v Piešťanoch to bolo 0:3. Keďže Li Qian iba minimálne navštevuje turnaje v Európe, vo svetovom rebríčku je tretia. Vedie Slovinka Pinterová a ja som tretia. Mojou
prioritou je postúpiť zo skupiny a potom sa uvidí. Bude treba bodovať o každú loptičku. Je to značne psychicky náročné, aj keď s trémou ja žiadne problémy nemám.“
JÁN SVRČEK